Štvrtok, 21. január, 2021 | Meniny má VincentKrížovkyKrížovky
MÝLIME SI NÁŠ ŽIVOT S MAŠKARNÝM PLESOM?

Skutočný príbeh O troch zhavranených bratoch

Príbeh s takýmto rozprávkovým názvom sa neodohral ani za siedmimi horami a siedmimi dolinami. Ani tam kde sa voda sypala a piesok lial. Odohral sa tu a teraz, teda na našom malom Slovensku v polovici augusta.

Príbeh nebude, ako názov predznamenáva, o troch, ani o bratoch – a to, či bude o zhavranených, nechám na posúdenie čitateľa.
Popoludní som mal cestu do susednej obce – Nitrianskeho Pravna. Počasie po nepeknom víkende bolo fajn, tak som cestu rád absolvoval bicyklom. Po vybavení potrebných vecí som chvíľu zápasil s dilemou, či sa vrátiť naspäť tou istou priamou cestou, alebo menšou okľukou – trochu viac do kopca. Teší ma, že chuť urobiť čosi pre seba a zhodiť nejaký ten dekagram hmotnosti, zvíťazila nad pohodlnosťou a lenivosťou. Tak som teda z Nitrianskeho Pravna zamieril na Chvojnicu, horskú dedinu, ktorej značnú časť tvorí chatová oblasť, najviac navštevovaná práve v prázdninovom období. Len po „Bôrik“, miesto komplexu budov domova dôchodcov, vzdialeného z Pravna bezmála 2 km, ma obehli štyri autá silnejších kubatúr. Ich posádky mali evidentne naponáhlo. Neviem, či si svoje dovolenkové chvíle splietli s pretekmi automobilov do vrchu, alebo v nich sedeli ľudia nakazení vírusom tejto doby, neschopní spomaliť nikdy a za žiadnych okolností rýchle tempo života. Ktovie.
Cesta vedľa Bôrika začína pomaly stúpať a tak som postupne preraďoval na ľahšie prevodové stupne. Kdesi uprostred sa však prehadzovačka začala akosi trápiť. Nie a nie prehodiť na najmenšie koliesko. Asi mi chcela dať trochu viac „do tela“. Hypnotizoval som ju pohľadom upreným na ňu a vyšlo to! Práve vo chvíli, keď ma obiehal ďalší „šumacher“ to cvaklo. Chvalabohu, pomyslel som si a odlepil pohľad od zeme. To, čo som však zbadal pred sebou, ma mierne šokovalo. Kúsok predo mnou, v priekope vedľa cesty, ležal človek. Starší pán, dedko. V prvom momente som myslel, že sa tam len tak zvalil do trávy, aby si oddýchol. Keď mi však zrak padol na vozík, ležiaci neďaleko, pochopil som súvislosti. Starký bol z Bôrika a vyšiel si na prechádzku. Teda chcel... Bol v miernom šoku a veľa slov som z neho nedostal. Nevedel som, či ho môžem postaviť na nohy alebo ho rovno posadiť do vozíka. Obzeral som sa k neďalekej zadnej bráne areálu domova, ale nikoho som tam nevidel. Iba povedľa nás prefrčalo auto...
Rozhodol som sa teda, že ho zdvihnem a usadím do vozíka. Neviem, či ste už skúšali dvíhať nevládne telo starca. Nie je to ľahká vec a po prvom neúspešnom pokuse som si musel vydýchnuť a porozmýšľať nad inou taktikou. Po druhom, rovnako neúspešnom pokuse, som však zistil, že sa snažím o nemožné. Vozík totiž nemal miesto a teda nebol určený na sedenie. Mal štyri kolesá a v zadnej časti rukoväte s brzdami. Pochopil som, že to bude iba pomôcka – „barlička“ na chodenie. Od uja som sa potom dozvedel, že vozík na výjazdovej ceste z Bôrika slabo pribrzdil a ten mu nabral veľkú rýchlosť. A stiahol ho dole kopcom. Výjazd z domova dôchodcov sa prudko zvažuje k hlavnej ceste. Hlavou mi prebleskol film, ako sa to asi celé stalo. Starký mal vlastne veľké šťastie, pretože s vozíkom „preletel“ krížom cez hlavnú cestu. Tam ho zastavila priekopa. Myšlienka, čo všetko sa mohlo stať, ma desila.
Bolo mi jasné, že ho musím do Bôrika dopraviť po vlastných. Či už za pomoci vozíka, alebo bez neho. A zrejme sám. Na inú pomoc sa spoliehať nedalo.
Jeden z okoloidúcich vodičov síce trocha spomalil, aj sa poobzeral, čo sa deje, ale potom hneď pridal plyn a bol fuč. Iného, na čiernom BMW, s hompáľajúcim sa Kristom na kríži za predným sklom, zaujímalo evidentne niečo iné na druhej strane cesty.
Uja som už mal síce na nohách, ktoré mal ale dosť zoslabnuté. Robiť kroky bolo veľmi, veľmi ťažké. Podlamovali sa mu kolená. Nevládal. A ja tiež. Jednou rukou som musel pridŕžať starkého, druhou vozík, aby nám neutekal. Bol som unavený a to sme neurobili ešte ani dva kroky. Ako poslednú reálnu možnosť previezť dedka na druhú stranu cesty a potom kúsok hore brehom do Bôrika, som videl jedine bez pomoci vozíka. Vedel som, že to bude ťažké a v takej premávke aj trochu riskantné, ale museli sme to skúsiť. Sekundy a minúty sa mi zdali nekonečné, prekladanie nôh zas veľmi pomalé. Šlo to slimačím tempom, ale predsa šlo.
Boli sme už takmer v strede vozovky, keď zo smeru od Chvojnice sa spoza zákruty vynorilo auto s nemeckou poznávacou značkou. Hmmm, preteky asi skončili, účastníci sa vracajú domov, pomyslel som si. Na moje prekvapenie auto spomaľovalo, až pri nás celkom zastalo. “Brauchen ab Hilfe?,“ spýtal sa šofér. No sláva, bežalo mi mysľou, predsa ešte kdesi žijú aj normálni ľudia! Len škoda, že som musel na nich čakať, kým prídu z Nemecka... Jasné, že som potreboval pomôcť a bolo to na mne už asi aj vidieť. Vyloviť ale kdesi v pamäti niektoré z výstižných nemeckých slovíčok bolo nad moje sily. Chodilo mi po rozume len „Da, da, pažalujsta ...“, ale bol som si vedomý, že tomu by asi nerozumeli, preto som len pokrčil ramenami .
Nemec evidentne ovládal moju reč tela. Zatiahol autom ku krajnici a už aj bol spolu s manželkou či priateľkou pri nás. Obaja v rýchlosti prešli podobným procesom ako ja. Pani priviezla vozík ležiaci na druhej strane cesty a pokúšala sa starkého naň posadiť. Márne som sa im snažil vysvetliť, že to nie je možné. Ale o chvíľku pochopili. Dedka už evidentne opúšťali posledné sily. Bolo nám všetkým jasné, že pre nás kúsok – pre neho veľký kusisko cesty, už po vlastných neprejde. Vtedy Nemcovi napadla úžasná vec: naložiť starkého do jeho auta a tých pár metrov ho previezť. Príbeh už potom nadobudol rýchly spád, aj keď nastupovanie do auta bolo dosť komplikované. Na zadnom sedadle si hovel ovčiak, samozrejme nemecký, a tomu sa sprvoti prítomnosť cudzieho postaršieho pána nepáčila. Bál som sa, aby náhodou starkého nepohrýzol. Ale bolo vidno, že je dobre cvičený a reagoval na slová svojho pána, ktorý mu zrejme vysvetlil celú situáciu. Nastupovanie starkému trvalo skutočne hodnú chvíľu a ja som obdivoval trpezlivosť nemeckého páru. Podľa všetkého sa vracali z dovolenky domov, mali pred sebou stovky kilometrov a napriek tomu boli milí a prívetiví. Ochotní zastaviť a pomôcť. A tí, čo to mali domov na skok, nezastavili a nepomohli ...
„Vielen dank!“ Zmohol som sa aspoň na toto, keď nasadali do auta a odchádzali.
Starký bol šťastný, že je živý a zdravý medzi svojimi. Okolostojaci boli veľmi prekvapení, keď som im v krátkosti vyrozprával, čo sa prihodilo. Tam som sa ešte dozvedel, že ujo sa údajne vybral oberať jablká, ktoré kdesi za cestou dozrievajú.
A to je koniec tohto príbehu. Nebudem už zaťažovať nepodstatnými vecami, súvisiacimi s mojím návratom domov. Kto ma pozná iste uverí, že nebýva u mňa zvykom dať si len tak „za jeden“. A poviem pravdu. Podarilo sa mi to, ako sa vraví, rozdýchať až po treťom.
Pýtate sa, kdeže sú v príbehu tí zhavranení? Nechám na každého fantázii a na schopnosti čítať medzi riadkami.
Dúfam, že môj reálny príbeh nevyznieva mentorsky. Nechcem ani seba dávať niekomu za príklad. Verte mi, to nebolo mojím zámerom. Chcel som len poukázať na živom príklade ako všetci, alebo väčšina z nás, chladneme. Ako otupievame. Stávame sa bezcitnými a ľahostajnými. Ako nám pomaličky kamenejú srdcia. A ako v predstieranej jednote bratov a sestier nepoznáva brat brata. A život si mýlime s maškarným plesom. Striedame masky jednu za druhou. Jednu máme pred svetom, jednu pred Bohom a ďalšiu pred sebou samým...

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  2. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  3. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  4. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  5. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  6. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  7. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  8. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  9. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  10. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  1. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  2. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  3. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  7. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  8. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  9. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  10. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 32 103
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 30 285
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 13 187
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 10 200
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 9 568
  6. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 538
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 528
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 726
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 421
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom? 4 846
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Prievidza a Bojnice - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Horná Nitra

ilustračné foto

Mesto Prievidza vytvorí počas víkendu 23. a 24. januára na skríningové testovanie obyvateľstva na ochorenie COVID-19 spolu 25 odberných miest. V článku nájdete aj ich zoznam.

53m
Ilustračné foto

Najvyššiu mieru nezamestnanosti v Trenčianskom kraji evidovali v decembri v okrese Prievidza.

2 h
Antigénové testovanie na koronavírus SARS-CoV-2.

Handlovská radnica spustila vo štvrtok objednávkový systém na víkendové skríningové testovanie obyvateľstva na ochorenie COVID-19.

2 h
Na stromy už boli pripravené jamy. Po nevôli občanov ich mesto muselo zaplniť zeminou.

Niektorým ľuďom sa nepáči, aké druhy stromov prievidzská samospráva sadila v rámci náhradnej výsadby. Preto pripravili petíciu.

8 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Tragédiu vyšetruje polícia.

20. jan

Už teraz je neskoro, vie tréner Nitry po vyhorení so Šamorínom.

23 h

Ľad si zmýlili s cestou. Mementom pre všetkých by mali byť tragédie, ktoré sa na Oravskej priehrade stali, no zdá sa, že ľudia sú nepoučiteľní.

19. jan

Zoznam miest pribežne dopĺňame.

20. jan

Už ste čítali?