Hneď na začiatku nám krv rozprúdili v rytme samby Tam Tam Batucada Miloša Vacíka, orchester zložený len z bicích nástrojov. Ich entuziazmus bol nákazlivý a aj keď väčšina divákov ešte sedela na dekách, svoje nadšenie dávali najavo silným potleskom po každej skladbe.
Multižánrovosť festivalu potvrdil aj Peter Michalica, vynikajúci husľový virtuóz. Priblížil klasickú hudbu z rôznych kútov sveta, vrátane Argentíny. Jeho výstup nadchol nielen milovníkov klasiky, ale všetkých divákov v hľadisku.
Počas celého programu som mal pocit, že každý interpret hrá práve vtedy, keď má hrať, prechod z jedného žánru do druhého mi prišiel príjemne plynulý, nenásilný. Či už to bolo PaCoRa trio (Palúch, Comendant, Ragan) a ich zmes swingu, slovenského folklóru a moldavskej ľudovej hudby, alebo vokálne zoskupenie Fragile, ktoré a capella zaspievalo niekoľko známych aj menej známych hitov v originálnom prevedení, nič z toho nebolo len „vyplnením času, kým prídu známe hviezdy“.
Pršalo počas väčšiny programu a vystúpenie Dana Bártu a Illustratosphere nebolo výnimkou. Na dobrej nálade a skvelom zážitku z jeho koncertu to však neubralo. Naopak, akoby to ešte umocnilo emocionálne podfarbenie Danovho vystúpenia. Hlboký vzťah k hudbe všetkého druhu máme v našom regióne v krvi, o tom niet pochýb. Istotne sme o tom presvedčili i Milana Lasicu, ktorý vystupoval spolu s Bratislava Hot Serenaders. Jeho tvár neskrývala radosť z toho, že ľudia nadšene spievali piesne F. K. Veselého spolu s ním, a to hneď od prvých slov.
Lucie Bílá nenadarmo prijala patrónstvo nad celým projektom. Ťažko súdiť, či šlo o náhodu, alebo o Luckinu charizmu, no v okamihu ako vystúpila na pódium, prestalo pršať a od tej chvíle z neba nepadla počas celého zvyšku programu ani kvapka. Energiu, ktorá sa valila z pódia počas jej vystúpenia, však možno prirovnať k búrke, ktorá strhla aj tých, ktorí možno nepatria k Luckiným skalným fanúšikom. Jana Kirschnerová mala neľahkú úlohu vystúpiť na pódium hneď po Lucii Bílej, čo možno prispelo k tomu, že pôsobila spočiatku nie celkom uvoľnene. Isté však je, že speváčka jej kvalít sa nestratí a na jej koncerte si prišli na svoje aj tí, ktorým sa páči viac jej skoršia tvorba, rovnako ako tí, ktorým učaroval jej posledný album. Plejádu žánrov obohatila aj skupina Lavagance a na záver energické a ohnivé (doslova) vystúpenie Dana Nekonečného a jeho skupiny Šum svistu. A tak bol pestrofarebný ohňostroj skvelej hudby ukončený ohňostrojom svetelným. Neostáva dodať nič iné, než, že sa už všetci tešíme na tretí ročník a sme veľmi zvedaví, čo pre nás organizátori na čele s Jankom Kulichom pripravia. Niet však pochýb o tom, že to bude opäť silný zážitok.⋌
