Najskôr publikoval svoje poznatky v osemnástich článkoch v odbornej literatúre, prednášal a prednáša v rámci Slovenskej rádiologickej spoločnosti a Slovenskej spoločnosti pre ultrazvuk v medicíne, pred tromi rokmi vydal svoju prvú knižku Ultrazvukové vyšetrovanie ciev. Vlani za ňu získal cenu za najlepšiu publikáciu v angiológii od Slovenskej angiologickej spoločnosti, pred šiestimi týždňami uzrela svetlo sveta ďalšia jeho publikácia – atlas Ultrasonografia.
Písať či nepísať
Na túto parafrázu Shakespearovej známej dilemy nehľadal doktor Emil Tvrdík vopred žiadnu odpoveď. Žil, pracoval a akosi z jeho vlastného vnútra vyšla nutnosť, podeliť sa o získané poznatky aj s inými.
Pred dvadsiatimi rokmi totiž nastúpil pracovať na rádiologické pracovisko bojnickej nemocnice, neustále sa vzdelával, absolvoval prvú i druhú atestáciu, intenzívne sa začal o. i. venovať najmä cievnej sonografii. „V Bojniciach sme vybudovali jedno z významných slovenských pracovísk cievnej sonografie a intervenčnej rádiológie (i spriechodňovania ciev). Absolvoval som nespočetné množstvo kongresov a školení doma i v zahraničí. Získaval som informácie, kde sa len dalo. Prišlo to samé, prečo sa nepodeliť s ostatnými o tom, čo som sa naučil, praxou získal? Najskôr som začal publikovať v odborných časopisoch, trinásť rokov som prednášal najmä v Slovenskej spoločnosti pre ultrazvuk. V týchto aktivitách pokračujem dodnes,“ bilancuje doktor Tvrdík. Spomenie tiež, že v roku 2005 napísal prvú knižku, v porovnaní s poslednou útlu, mala stotridsaťpäť strán a nazval ju Ultrazvukové vyšetrovanie ciev.
Život je zmena
Nebudeme sa v nasledujúcich riadkoch rozpisovať o profesionálnej ceste doktora Emila Tvrdíka, ani o tom, ako sa z cievnej sonografie preorientoval na sonografiu ako takú. Posledná učebnica o tejto diagnostickej metóde vyšla v roku 1988 a vydal ju profesor Kováč z Bratislavy, priekopník sonografie na Slovensku. Potom nastalo vákuum. Prerušil ho doktor E. Tvrdík, ktorý tvrdí, že za ten čas, čo sa venuje vyšetrovaniu pacientov ultrazvukom, zachytil množstvo patologických nálezov a zdokumentoval ich. Svoje poznatky sa rozhodol pretaviť do knihy, ktorú nazval atlasom. Keď v nej listujete, aj ho pripomína. Chronologicky zostavenými kapitolami, ucelenými celkami, s množstvom ultrazvukových obrázkov, grafov a znázornení konkrétnych ochorení pečene, obličiek, nadobličiek, močového mechúra, tráviaceho traktu, prsníkov, sleziny a lymfatických uzlín, brušnej steny... „Ultrazvuk, to je v podstate živý obraz, trvalo mi veľmi dlho, kým som našiel spôsob, ako ho uchovávať v počítači. Potreboval a potrebujem výstupy zo 'sona' archivovať kvôli vlastnému poznaniu i publikačnej činnosti. Minulej, súčasnej a verím, že i budúcej,“ vraví autor najnovšieho atlasu o tejto diagnostickej metóde Emil Tvrdík.
Ultrasonografia
Tak sa nazýva najnovšie dielo – atlas Emila Tvrdíka. Okrem prvej kapitoly, o vývoji a základných princípoch ultrasonografie v nej hovorí Jozef Beňačka, všetko vyšlo z pera Emila Tvrdíka. Na posledných kapitolách sa autorsky podieľala aj jeho kolegyňa doktorka Beáta Uríčová (týkali sa ultrasonografie prsníkov a patologických zmien na nich).
Kým však uzrel atlas svetlo sveta, doktor Tvrdík na ňom pracoval tri roky. „Päť až šesť hodín mi trvalo, kým som nakreslil jeden obrázok, nebolo zriedkavosťou, že sa mi zosypal počítač a musel som robiť odznova. Keď som dal dohromady tých 350 strán, poslal som ich svojmu recenzentovi, profesorovi Pavlovi Eliášovi z Hradca Králové. Stretli sme sa, prediskutovali sporné otázky, všetko dolaďovali. Pracné bolo, aby na kriedovom papieri vyšli všetky snímky z prístroja čitateľne, aby tí, ktorí po knihe siahnu, videli to, čo je na nich zachytené. Neustále som začínal odznovu. Korigovanie, vylaďovanie. Vždy som však mal na zreteli tých, ktorí po tejto publikácii siahnu. Zobrazovanie je kus umenia, aj bežná snímka zo „sona“ svedčí o remeselnej zručnosti človeka, ktorý ju zhotoví,“ hovorí E. Tvrdík.
„Dal som si na knihe mimoriadne záležať. Mnoho lekárov používa pri diagnostike sonografiu. Spomeniem internistov, endokrinológov, gynekológov, chirurgov, urológov. Môžem to zhrnúť, že vo všetkých základných zdravotných odboroch doktori už bežne používajú sonografiu. Prečo im nepomôcť, nepodeliť sa s poznatkami, ktoré som nadobudol za roky svojej praxe. Poznanie totiž vychádza zo skúseností, úspechov i z nástrah života a omylov,“ zamýšľa sa autor najnovšieho atlasu Ultrasonografia.
Čo ďalej?
Ultrasonografia Emila Tvrdíka je v podstate novorodencom, úspech na poli zvanom život jej zabezpečia mnohé okolnosti. Zaľúbilo sa však publikovanie autorovi natoľko, že by chystal ďalšiu knihu, učebnicu či atlas? „Teraz si dám určite pauzu, potrebujem si vydýchnuť. Nebude to v dohľadnej dobe, ale mám už v hlave nové plány. V oblasti publikovania i v praktickom živote lekára. Zaujíma ma urorádiológia, možno sa práve tej budem venovať, no skôr sa s kolegami zamýšľam nad budúcnosťou, snažíme sa sami sebe odpovedať na otázku ako budú vyzerať naše pracoviská, ako nám pomôže rozvíjajúca sa digitálna rádiológia. V našom zariadení sa pripravujeme na jej aplikáciu. Diagnostika sa vyvíja rýchlym tempom. A to je len na prospech chorého človeka. Pokiaľ by sa podarilo všetko zrealizovať podľa najnovších trendov, ušetrili by sme veľa času, nám ale i pacientom, skorým a presným určením ich diagnózy a liečebných postupov im pomohli v chorobe. Je to o pokore k vlastnej práci, k chorým ľuďom a aj voči prísahe, ktorú sme po skončení štúdia medicíny zložili,“ dodal Emil Tvrdík.
A na záver len dodáva, že ho teší odozva na jeho najnovšiu publikáciu Ultrasonografia, že pri jej tvorbe nemyslel a nemyslí na hmotné statky. „Existuje aj iná forma odmeny než finančná, stačí to zázračné slovíčko vďaka, vyslovené v spojitosti s tým, že sme človeku pomohli,“ dodáva.
