Inés prekonala počas tehotenstva infekciu, ktorá zapríčinila ochorenie jej syna. Okrem detskej mozgovej obrny trpí aj epilepsiou a ani lekári nevedia rodičom s istotou povedať, ako sa bude Samkov stav vyvíjať. Chlapček dnes sedí a chodí len s oporou, pomohla by mu špeciálna pomôcka na uľahčenie pohybu. Kvôli nákladným a potrebným liečeniam, ktoré absolvoval, mu ju však rodičia nemohli zatiaľ kúpiť.
Nečakaná pomoc prišla od susedky Samkových starých rodičov, Opatovčanky Petry Drábovej (22). „Chcela som mu pomôcť,“ vysvetlila svoj motív a dodala: „Okrem toho mám prázdniny, možnosti a podporu rodičov, nechcela som len tak sedieť doma.“ Rozhodla sa preto na vlastnú päsť, bez pomoci akejkoľvek organizácie či nadácie, zorganizovať dražbu, do ktorej sa jej podarilo zapojiť mnoho známych osobností. Výťažok z nej venovala Samkovi. „Oslovila som slovenských športovcov, na-
príklad hokejistov Jána Lašáka a Andreja Sekeru, futbalistu Martina Škrteľa, snoubordistu Rada Žideka či redaktora Rasťa Ekerta, ktorí do dražby venovali hokejky, dres či snoubord,“ spomína Petra. Dostala aj dva obrazy od umelcov, ktorí maľujú ústami a nohami, čo ju veľmi potešilo.
Podujatie, ktoré sa konalo začiatkom augusta v Nitre, svojím vystúpením spríjemnili Robo Grigorov, Samo Tomeček či Robo Opatovský a moderovala ho Jana Hospodárová. Spoluprácu s osobnosťami si Peťa veľmi pochvaľuje. „Boli úžasní, nikto z nich mi nepovedal nie a radi podporili správnu vec. Prekvapená som skôr bola z neochoty väčšiny zástupcov veľkých spoločností v regióne. Aj keď by im peniaze určite nechýbali, neprejavili snahu pomôcť Samkovi.“ S výsledkom však bola napokon spokojná, veď ako vysvetlila, „kto do Nitry prišiel, ten pomohol. Dokonca aj obyvatelia Kocurian a Opatoviec nad Nitrou prispeli do zbierky. “
Peniaze, ktoré sa jej takto podarilo získať, venovala Adámikovcom. „Radi by sme ich investovali do pomôcky na chodenie. Samkovi by pomohla a uľahčila život. V konečnom dôsledku aj nám, pretože vďaka nej by bol samostatnejší a jeho opatera trochu jednoduchšia,“ vysvetlila Inés. Je šťastná a zároveň prekvapená, že dnes ešte existujú ľudia, ktorí sú ochotní nezištne pomáhať. „Som Peťke vďačná, lebo sama som nemala energiu presviedčať či prosiť niekoho o pomoc. Tú všetku s manželom venujeme Samkovi. “
22-ročná študentka práva priznala, že po dražbe nemala chuť nič podobné viac organizovať. Na druhý deň však svoj názor zmenila. „Ak sa bude dať, rada pomôžem opäť,“ skro-
mne naznačila.
