Streda, 20. január, 2021 | Meniny má DaliborKrížovkyKrížovky

Papagáj ho bez brady nespoznal, s hrôzou od neho odletel preč

l RODENÝ PRIEVIDŽAN, takých je už dnes málo, spomína na udalosti spred štyridsiatich rokov. Vtedy bol medzi mužmi, ktorí po invázii v auguste 1968 vyhlásili, že kým budú na Slovensku okupačné vojská, neoholí sa. Slovo dodržal ako jediný z celej par

Prievidžan Karol Khuebach, hrdí sa i dnes tým, že jeho starý otec bol známym prievidzským poštárom, po maturite na gymnáziu išiel na vysokoškolské štúdiá do Liberca, zaujalo ho strojárenstvo a textilný priemysel. Školu nedokončil, zato však stretol svoju životnú lásku, manželku Stanislavu. Narodili sa im dve deti, Karol a Dagmara. V Liberci žila mladá rodinka osem rokov v podnájme. Nie je dôležité, ako sa zrodilo rozhodnutie, vrátiť sa do rodného kraja. Najskôr pán Karol živil rodinku prácou v šľachtiteľskej stanici, potom „zakotvil“ v Banských stavbách v Prievidzi. Doslova. Zamestnaný v nej bol až do odchodu do dôchodku, jeho šéfom bol Marián Krčík, autor úspešných kníh Fáračky a smoking, Smoking a fáračky, či Testament grófa Pálfiho. A práve kolektív zamestnancov z Banských stavieb Prievidza sa v auguste 1968 vybral k Baltickému moru v Nemeckej demokratickej republike.
Bez brady
Už cestou k moru si všimli pri našich hraniciach tanky a vojakov. Aj keď to bolo znepokojujúce, nevenovali tomu väčšiu pozornosť. Po dvoch dňoch pobytu v stanovom mestečku pri Baltickom mori prišiel za nimi Angličan, pýtal sa, či vedia, čo sa u nich doma deje. Od neho sa dozvedeli, že krajinu okupovali vojská „spriatelených krajín“. V dovolenkujúcej komunite zavládol strach. O blízkych, manželia Khuebachovci sa báli o svoje deti, ktoré boli v tom čase u starých rodičov v Liberci. „Nem-ci tak ako my, nevedeli, čo sa vlastne deje. Nechceli nás pustiť domov, predĺžili nám na ich náklady pobyt. Vtedy sme si ešte neuvedomovali pravú mieru tragédie, čo postihla našu krajinu. Nedokázali sme si ani predstaviť, čo sa doma odohráva, bolo to jednoducho nepredstaviteľné. Nad tým, ako to všetko zmení náš život, sme vtedy ani nerozmýšľali,“ spomína pán Karol a dodáva, že fotografia z 19. augusta 1968, fotografovali sa pri spomínanom mori, je jeho posledná, na ktorej nemá bradu.
Napokon predsa zamestnanci Banských stavieb vyrazili domov. Bola to strastiplná cesta. Rozkopané cesty, dopravné značky pootáčané kadejako len nie správne, tanky, vojaci... „Keď sme prišli do Prievidze, mesto bolo tiché, smutné, akoby nežilo. Diery v budovách na námestí boli nemými svedkami toho, čo sa tu muselo udiať. Smútok, bolesť, nedôvera ale i strach. To všetko sa znášalo nad mojím rodným mestom. Plynul čas, eufória a odhodlanie stáť za Alexandrom Dubčekom veľmi rýchlo vyprchali, všetko sa to zvrtlo,“ bez problémov načiera do svojej pamäte pán Karol. A vtedy sa pripojil k mužom, ktorí si zvolili svojskú formu protestu proti okupácii krajiny ruskou armádou. „Povedali sme si, že kým budú u nás okupačné vojská, neoholíme sa.“ Karol Khuebach svoje slovo ako jediný z partie dodržal.
Dočasno-okupačná brada
Ak by ste si mysleli, že Karolovi Khuebachovi narástla brada ako Matuzalemovi, že si po nej šliapal, či si ju musel za tie roky zapletať do vrkočov, mýlili by ste sa. Vždy ju mal slušivo zastrihnutú, upravenú. Ako si spomína na roky, ktoré ju nosil? „Veľa ľudí vedelo, prečo mám bradu, prečo si ju neoholím, že je to môj protest voči okupácii. Netajil som sa tým. Mnohí súhlasili, ale len tak, vo svojom vnútri. Nemali odvahu nahlas vysloviť svoj názor. Nechcem už dnes čeriť hladinu, netreba jatriť staré rany. Boli to roky poznamenané strachom. Človek sa bál otvoriť hubu aj pred kamošmi, povedať, čo si myslí o politike, kam vlastne smeruje vývoj v našej krajine. Najmä pred komunistami. Rok po okupácii nevedeli, čo si môžu dovoliť, kam sa zaradiť, boli krotkí, navonok priateľskí. Potom im však narástli krídla. Nie anjelské, ale s ostňami dikobrazov.“
Dočasné umiestnenie sovietskych vojsk vo vtedajšom Československu trvalo takmer dvadsaťtri rokov. Dovtedy sa pán Karol neoholil. 28. júna 1991, keď z našej krajiny o-dišiel posledný ruský vojak, sa dal pán Kheubach slávnostne oholiť na prievidzskom námestí.
Malý, na kolene vyrobený pútač informoval všetkých, čo okolo prechádzali, že „konečne padla dočasno-okupačná brada. Bola to zábava. Porastu na tvári ma zbavila holička Mária Korlusová, prizerajúcich bolo viac ako dosť. Bola to sranda a bolo veselo.“ To však pán Karol netušil, čo ho čaká doma...
Šokovaný papagáj
Po oslave na prievidzskom námestí, že konečne padla dočasne okupačná brada, sa vrátil domov. Dodnes vidí všetko pred očami. „V tom čase som mal dvoch papagájov. Boli zvyknutí, že keď som prišiel domov, sadli si mi na plecia. Sadli si aj vtedy, keď som bol čerstvo oholený. Jeden z nich však s hrôzou a škrekotom odletel, nespoznal ma, bol v šoku, skoro skolaboval. Zľakol sa ma, bol som pre neho cudzí človek. A tak som sa rozhodol, že si znovu nechám narásť briadku i fúzy, ale také decentnejšie,“ so smiechom hovorí Karol Kheubach. Priznáva však, že to nebol jediný dôvod. Vyžadovala si to aj jeho podobizeň na občianskom preukaze, a akosi ani jeho najbližší, najmä vnúčatá, si nevedeli zvyknúť na jeho nový výzor.
Úsmev cez slzy
Mala vôbec zmysel takáto recesia jedného Prievidžana? Samozrejme. Bola to jeho forma protestu proti neprávostiam, ktoré sa po okupácii v roku 1968 diali v našej krajine. Jediný zo všetkých pánov, ktorí sa bili do pŕs a sľubovali, že sa neoholia, kým Rusi neodídu z našej krajiny, vydržal a „zarastený“ chodil takmer dvadsaťtri rokov. Napriek tomu, že nechce hovoriť o postojoch „tiežpriateľov“, úskaliach a peripetiách, ktoré si užil on a tisícky ďalších ľudí počas okupácie našej krajiny, najmä v pracovnom živote, jeho svojský postoj k udalostiam spred štyridsiatich rokov je sympatický. Veď mnohí sa v tom čase nezmohli na nič, nevyjadrili svoj názor a dvadsaťtri rokov ich životnou filozofiou bola tá pštrosia, keď schovávali hlavu, obrazne povedané, do piesku. Neprekonali vlastnú slabosť, nerozhodnosť, v obavách o svoju budúcnosť sa báli byť sami sebou. O tom však dnes Karol Khuebach nechce hovoriť. Veď každý je sám zodpovedný za svoje skutky a našťastie, jeho dočasno-okupačná brada zmenila prívlastok. Takmer sedemnásť rokov ju nosí už dobrovoľne a rád.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  2. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  3. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  4. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  6. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  7. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  8. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  9. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  10. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  1. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  2. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  3. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  4. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  5. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  6. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  9. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  10. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 27 292
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 24 547
  3. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 12 066
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 11 257
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 7 766
  6. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 759
  7. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 521
  8. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 655
  9. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 573
  10. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 5 514
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Prievidza a Bojnice - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Horná Nitra

Mobilné odberové miesto pri bojnickej nemocnici bude fungovať i počas víkendu

Mobilné odberové miesto (MOM) pri Nemocnici s poliklinikou Prievidza so sídlom v Bojniciach bude fungovať aj počas 23. a 24. januára.

Testovanie na nový koronavírus.

Mesto Handlová zriadi na skríningové testovanie 13 odberných miest

Mesto Handlová sa pripojí k skríningovému testovaniu obyvateľstva na ochorenie COVID-19. Počas víkendu 23. a 24. januára zriadi 13 odberných miest.

Celomestské testovanie v Košiciach.

Polícia pátra po Ľubošovi Blahovi

Policajti hľadajú Ľuboša Blahu z Hornej Vsi.

Pozor na snehové jazyky a záveje

Slovenský hydrometeorologický ústav vydal výstrahu prvého stupňa pred snehovými závejmi a jazykmi.

Na cestách pozor na snehové jazyky.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Polícia pátra po Ľubošovi Blahovi

Policajti hľadajú Ľuboša Blahu z Hornej Vsi.

Frajeri jazdili autom po zamrznutej priehrade, prelomil sa ľad

Ľad si zmýlili s cestou. Mementom pre všetkých by mali byť tragédie, ktoré sa na Oravskej priehrade stali, no zdá sa, že ľudia sú nepoučiteľní.

V Trenčíne pribudne ďalšie záchytné parkovisko, bude bezplatné

Jeho kapacita nepresiahne 60 parkovacích miest.

AKTUALIZOVANÉ 19. 1. o 13.25

Bezdomovec mal pozitívny test, karanténu odmietol. Polícia ho našla na ďalší deň

Muža našli večer po testovaní vo vchode. Poslali ho preč.

Už ste čítali?