Utorok, 27. júl, 2021 | Meniny má BoženaKrížovkyKrížovky

Papagáj ho bez brady nespoznal, s hrôzou od neho odletel preč

l RODENÝ PRIEVIDŽAN, takých je už dnes málo, spomína na udalosti spred štyridsiatich rokov. Vtedy bol medzi mužmi, ktorí po invázii v auguste 1968 vyhlásili, že kým budú na Slovensku okupačné vojská, neoholí sa. Slovo dodržal ako jediný z celej par

Prievidžan Karol Khuebach, hrdí sa i dnes tým, že jeho starý otec bol známym prievidzským poštárom, po maturite na gymnáziu išiel na vysokoškolské štúdiá do Liberca, zaujalo ho strojárenstvo a textilný priemysel. Školu nedokončil, zato však stretol svoju životnú lásku, manželku Stanislavu. Narodili sa im dve deti, Karol a Dagmara. V Liberci žila mladá rodinka osem rokov v podnájme. Nie je dôležité, ako sa zrodilo rozhodnutie, vrátiť sa do rodného kraja. Najskôr pán Karol živil rodinku prácou v šľachtiteľskej stanici, potom „zakotvil“ v Banských stavbách v Prievidzi. Doslova. Zamestnaný v nej bol až do odchodu do dôchodku, jeho šéfom bol Marián Krčík, autor úspešných kníh Fáračky a smoking, Smoking a fáračky, či Testament grófa Pálfiho. A práve kolektív zamestnancov z Banských stavieb Prievidza sa v auguste 1968 vybral k Baltickému moru v Nemeckej demokratickej republike.
Bez brady
Už cestou k moru si všimli pri našich hraniciach tanky a vojakov. Aj keď to bolo znepokojujúce, nevenovali tomu väčšiu pozornosť. Po dvoch dňoch pobytu v stanovom mestečku pri Baltickom mori prišiel za nimi Angličan, pýtal sa, či vedia, čo sa u nich doma deje. Od neho sa dozvedeli, že krajinu okupovali vojská „spriatelených krajín“. V dovolenkujúcej komunite zavládol strach. O blízkych, manželia Khuebachovci sa báli o svoje deti, ktoré boli v tom čase u starých rodičov v Liberci. „Nem-ci tak ako my, nevedeli, čo sa vlastne deje. Nechceli nás pustiť domov, predĺžili nám na ich náklady pobyt. Vtedy sme si ešte neuvedomovali pravú mieru tragédie, čo postihla našu krajinu. Nedokázali sme si ani predstaviť, čo sa doma odohráva, bolo to jednoducho nepredstaviteľné. Nad tým, ako to všetko zmení náš život, sme vtedy ani nerozmýšľali,“ spomína pán Karol a dodáva, že fotografia z 19. augusta 1968, fotografovali sa pri spomínanom mori, je jeho posledná, na ktorej nemá bradu.
Napokon predsa zamestnanci Banských stavieb vyrazili domov. Bola to strastiplná cesta. Rozkopané cesty, dopravné značky pootáčané kadejako len nie správne, tanky, vojaci... „Keď sme prišli do Prievidze, mesto bolo tiché, smutné, akoby nežilo. Diery v budovách na námestí boli nemými svedkami toho, čo sa tu muselo udiať. Smútok, bolesť, nedôvera ale i strach. To všetko sa znášalo nad mojím rodným mestom. Plynul čas, eufória a odhodlanie stáť za Alexandrom Dubčekom veľmi rýchlo vyprchali, všetko sa to zvrtlo,“ bez problémov načiera do svojej pamäte pán Karol. A vtedy sa pripojil k mužom, ktorí si zvolili svojskú formu protestu proti okupácii krajiny ruskou armádou. „Povedali sme si, že kým budú u nás okupačné vojská, neoholíme sa.“ Karol Khuebach svoje slovo ako jediný z partie dodržal.
Dočasno-okupačná brada
Ak by ste si mysleli, že Karolovi Khuebachovi narástla brada ako Matuzalemovi, že si po nej šliapal, či si ju musel za tie roky zapletať do vrkočov, mýlili by ste sa. Vždy ju mal slušivo zastrihnutú, upravenú. Ako si spomína na roky, ktoré ju nosil? „Veľa ľudí vedelo, prečo mám bradu, prečo si ju neoholím, že je to môj protest voči okupácii. Netajil som sa tým. Mnohí súhlasili, ale len tak, vo svojom vnútri. Nemali odvahu nahlas vysloviť svoj názor. Nechcem už dnes čeriť hladinu, netreba jatriť staré rany. Boli to roky poznamenané strachom. Človek sa bál otvoriť hubu aj pred kamošmi, povedať, čo si myslí o politike, kam vlastne smeruje vývoj v našej krajine. Najmä pred komunistami. Rok po okupácii nevedeli, čo si môžu dovoliť, kam sa zaradiť, boli krotkí, navonok priateľskí. Potom im však narástli krídla. Nie anjelské, ale s ostňami dikobrazov.“
Dočasné umiestnenie sovietskych vojsk vo vtedajšom Československu trvalo takmer dvadsaťtri rokov. Dovtedy sa pán Karol neoholil. 28. júna 1991, keď z našej krajiny o-dišiel posledný ruský vojak, sa dal pán Kheubach slávnostne oholiť na prievidzskom námestí.
Malý, na kolene vyrobený pútač informoval všetkých, čo okolo prechádzali, že „konečne padla dočasno-okupačná brada. Bola to zábava. Porastu na tvári ma zbavila holička Mária Korlusová, prizerajúcich bolo viac ako dosť. Bola to sranda a bolo veselo.“ To však pán Karol netušil, čo ho čaká doma...
Šokovaný papagáj
Po oslave na prievidzskom námestí, že konečne padla dočasne okupačná brada, sa vrátil domov. Dodnes vidí všetko pred očami. „V tom čase som mal dvoch papagájov. Boli zvyknutí, že keď som prišiel domov, sadli si mi na plecia. Sadli si aj vtedy, keď som bol čerstvo oholený. Jeden z nich však s hrôzou a škrekotom odletel, nespoznal ma, bol v šoku, skoro skolaboval. Zľakol sa ma, bol som pre neho cudzí človek. A tak som sa rozhodol, že si znovu nechám narásť briadku i fúzy, ale také decentnejšie,“ so smiechom hovorí Karol Kheubach. Priznáva však, že to nebol jediný dôvod. Vyžadovala si to aj jeho podobizeň na občianskom preukaze, a akosi ani jeho najbližší, najmä vnúčatá, si nevedeli zvyknúť na jeho nový výzor.
Úsmev cez slzy
Mala vôbec zmysel takáto recesia jedného Prievidžana? Samozrejme. Bola to jeho forma protestu proti neprávostiam, ktoré sa po okupácii v roku 1968 diali v našej krajine. Jediný zo všetkých pánov, ktorí sa bili do pŕs a sľubovali, že sa neoholia, kým Rusi neodídu z našej krajiny, vydržal a „zarastený“ chodil takmer dvadsaťtri rokov. Napriek tomu, že nechce hovoriť o postojoch „tiežpriateľov“, úskaliach a peripetiách, ktoré si užil on a tisícky ďalších ľudí počas okupácie našej krajiny, najmä v pracovnom živote, jeho svojský postoj k udalostiam spred štyridsiatich rokov je sympatický. Veď mnohí sa v tom čase nezmohli na nič, nevyjadrili svoj názor a dvadsaťtri rokov ich životnou filozofiou bola tá pštrosia, keď schovávali hlavu, obrazne povedané, do piesku. Neprekonali vlastnú slabosť, nerozhodnosť, v obavách o svoju budúcnosť sa báli byť sami sebou. O tom však dnes Karol Khuebach nechce hovoriť. Veď každý je sám zodpovedný za svoje skutky a našťastie, jeho dočasno-okupačná brada zmenila prívlastok. Takmer sedemnásť rokov ju nosí už dobrovoľne a rád.

Najčítanejšie na My Horná Nitra

Inzercia - Tlačové správy

  1. M. Šmigura: Pozeráme sa smerom na Varšavu
  2. Nová sála i námestie. Trnavské Mýto sa stane novým centrom
  3. Najzelenšie nákupné centrum na Slovensku otvorí druhú etapu
  4. Osviežujúci skúter legendárnej talianskej značky
  5. Čítajte SME.sk odomknuté a bez reklamy
  6. Túžite sa konečne zbaviť dioptrií, ale bráni vám v tom strach?
  7. Lenivý brunch s Muchom
  8. Úchvatná Petra: Stovky rokov zabudnutá v jordánskej púšti
  9. VÚB banka ešte viac posilní leasingové služby
  10. Sudoku na leto: Nenechajte sivé bunky zaháľať ani cez prázdniny
  1. Na zmenu zdravotnej poisťovne vám po novom stačia 3 minúty
  2. Brusnica – lahodná i účinná zároveň
  3. Osviežujúci skúter legendárnej talianskej značky
  4. Čítajte SME.sk odomknuté a bez reklamy
  5. Slovník investora 07: Bitcoin a jeho úloha v portfóliu investora
  6. Túžite sa konečne zbaviť dioptrií, ale bráni vám v tom strach?
  7. 100% ovocné šťavy pod lupou – Prečo sa ich oplatí konzumovať?
  8. Ako zvýšiť produktivitu vašej prevádzky?
  9. Lenivý brunch s Muchom
  10. Najzelenšie nákupné centrum na Slovensku otvorí druhú etapu
  1. Úchvatná Petra: Stovky rokov zabudnutá v jordánskej púšti 10 340
  2. Ako nájsť dobrý jogurt? Ak neobsahuje toto, ani ho nekupujte 6 427
  3. Prečo by ste si nemali odoprieť balenú bagetu? 5 764
  4. Slovenské čučoriedky? Nemusíte ísť do lesa, kúpite ich v reťazci 4 322
  5. Investovať do akcií a ETF v malom sa teraz dá výhodnejšie 4 273
  6. Od Česka až po Jadran 3 833
  7. Ako sa nepripraviť o zákazníkov bez hotovosti 3 130
  8. Nikto im nezatlieska. Koľko medailí získajú Slováci v Tokiu? 3 103
  9. Sudoku na leto: Nenechajte sivé bunky zaháľať ani cez prázdniny 2 055
  10. M. Šmigura: Pozeráme sa smerom na Varšavu 2 040
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Prievidza a Bojnice - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Horná Nitra

Cesta medzi Prievidzou a Novákmi.

Primátor Novák opäť žiada zvýšenie rýchlosti na ceste medzi Prievidzou a Novákmi na sto kilometrov za hodinu. O zvýšení rýchlosti na tomto úseku sa hovorí už desať rokov.


5 h
Relácia MY Športujeme denne prináša dynamický prehľad športových aktualít, exkluzívne rozhovory a aj rady a tipy nielen pre športovcov.

Dozviete sa aj, kto zo Slovákov je bližšie k medaile na Olympiáde a aj to, ktorý futbalový veterán má ambíciu trénovať AS Trenčín.


5 h
Ilustračné foto.

Po krátkej chorobe v sobotu (24. 7.) zomrel vo veku 75 rokov dlhoročný poslanec Mestského zastupiteľstva mesta Handlová a legenda chodeckého športu Eduard Straka.


TASR 19 h
Francúzsky park Bojnického zámku vo večerných hodinách.

Bojnický zámok prichádza s novinkou.


TASR 19 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Viacero ciest zostalo neprejazdných. Obec vyhlásila tretí stupeň povodňovej aktivity.


TASR 26. júl

Pôvodný vlastník zomrel v roku 1978.


26. júl

Voda zaliala viaceré domy a podmyla cesty. Starosta odhadol škody na státisíce eur. Do obce smerujú ťažké mechanizmy.


20 h

Rybári vytvorili improvizovaný krízový štáb.


22 h

Už ste čítali?