V roku 2004 sa v nórskom Bergene stal vicemajstrom sveta, v rokoch 2001, 2005 a 2007 si vybojoval tituly majstra Európy. Na európskom šampionáte bol ďalej v roku 1999 druhý a v roku 2003 tretí. Na konte má aj ďalšie vynikajúce výsledky, napríklad tri štvrté miesta na majstrovstvách sveta, či tri prvenstvá na svetových pohároch.
V aktuálnej sezóne úspešný kanoista zatiaľ absolvoval trochu prekvapujúco minimum pretekov a vôbec tak nie je o ňom počuť. Položili sme mu preto niekoľko otázok.
Rado, čo sa stalo, že je tak málo o vás počuť a nezúčastňujete sa ani na svetových pohároch, či iných významnejších súťažiach?
- Je to tým, že som zmenil zamestnanie. Už nie som profesionálnym športovcom, rýchlostnej kanoistike sa venujem len popri zamestnaní.
Čo zapríčinilo túto prekvapujúcu zmenu? Predsa len, nie ste tuctový športovec, ale slovenský reprezentant, ktorý dosahuje vynikajúce výsledky aj na medzinárodnej scéne. Čo sa týka výkonnosti, pokojne ste sa mohli venovať profesionálne kanoistike určite ešte nejaký ten rok...
- Zapríčinilo to viacero faktorov. Jednak sa pre mňa zmenili podmienky na profesionálny šport, ale hlavne to bolo tým, že už som potreboval zmenu. Predsa len za chvíľu budem mať 34 rokov, ako profesionál sa venujem rýchlostnej kanoistike 15 rokov a tak je ten najvyšší čas niečo v živote zmeniť. Našiel som si nové zamestnanie, kvôli ktorému teraz študujem.
Znamená to, že definitívne súťažne končíte s kanoistikou?
- To zasa nie, budem sa jej venovať popri zamestnaní. Ešte neviem, do akej miery, všetko ukáže čas. Najmä však to, ako dokážem skĺbiť zamestnanie a tréningy. Sám ešte neviem odpovedať na otázku, či moje telo zvládne po pracovnej zmene ďalšiu záťaž vo forme kvalitného tréningu.
Boli ste zvyknutý na každodenný tréning, teraz sa to zmenilo. Ako si zvykáte na nový spôsob života?
- Zatiaľ tú zmenu veľmi citeľne nevnímam, akurát som si viac oddýchol od vody. Keď som doma nenudím sa, mám osemmesačného syna Matúška, takže o zábavu mám postarané.
Dá sa podľa vás robiť rýchlostná kanoistika aj popri zamestnaní na vrcholnej úrovni?
- Aj na túto otázku budem vedieť odpovedať až neskôr, ale určite sa o to pokúsim. Príkladom pre mňa môže byť aj ďalší maratónec Marián Lachkovič, ktorý sa venuje kanoistike popri zamestnaní a je navyše úspešný. Reprezentuje Slovensko na majstrovstvách sveta i Európy v kanoistickom maratóne. Na medailové pozície síce nedosahuje, no medzi kajakármi má miesto v najlepšej svetovej desiatke.
V tejto sezóne ste zatiaľ veľa súťaží neabsolvovali. Chcete si trošku oddýchnuť od kanoistiky a nabrať novú motiváciu?
- To nie, mal som na to iný dôvod. Momentálne už niekoľko mesiacov študujem na škole mimo Novák. Znamená to, že na vodu sa dostanem len raz týždenne v sobotu a to je veľmi málo na to, aby som plnohodnotne súťažil v silnejšej konkurencii. Potom, keď už začnem pracovať, verím, že sa to ustáli a nájdem si čas aj na kvalitnejšie a častejšie tréningy.
Na ktorých súťažiach ste tento rok štartovali?
- Zatiaľ na dvoch. Na Dunajskom maratóne a na majstrovstvách Slovenska na dlhých tratiach v Novákoch.
Ak sa nemýlime, na oboch ste si zaknihovali prvenstvá...
- Áno. Na Dunajskom maratóne to nebolo problémom, keďže som nemal adekvátnu konkurenciu a štartoval som s dorastencami. Na majstrovstvách Slovenska som na 5 km trati zvíťazil pred slovenským juniorským reprezentantom Matejom Rusnákom, ktorý nedávno štartoval aj na európskom šampionáte pretekárov do 23 rokov.
V aktuálnej sezóne ste mali v pláne aj dva svetové poháre, na ktorých ste chceli štartovať. Nemrzí vás, že ste sa na nich napokon nezúčastnili?
- Trošku áno. Bolo to kvôli škole, zistil som, že môžem vynechať len obmedzený počet hodín. Oba svetové poháre boli pomerne ďaleko, jeden v Nemecku, druhý v Portugalsku, musel by som kvôli ním vynechať v škole viacero dní. Nechcel som to teda riskovať.
Na akých pretekoch vás ešte môžeme v aktuálnej sezóne vidieť?
- V pláne mám ešte dva. Majstrovstvá Slovenska v maratóne, ktoré budú v septembri v Piešťanoch a ak sa mi na nich podarí kvalifikovať na svetový šampionát, následne chcem štartovať aj na ňom.
Majstrovstvá sveta sú v českom Týne nad Vltavou, na ktorý máme dobré spomienky. Získali ste tam jeden z vašich troch titulom majstra Európy...
- Bolo to v roku 2005, stále to mám v živej pamäti. Počas pretekov som sa dokonca vykúpal, napriek tomu som dokázal zvíťaziť. Boli to pre mňa parádne preteky.
Na majstrovstvá Európy či sveta ste zvykli chodiť s medailovými ambíciami. Ako to bude teraz?
- Ťažko povedať, v aktuálnej sezóne som sa s európskou či svetovou špičkou ešte nemal možnosť porovnať. Na najvyššie priečky asi nedosiahnem, no nechcem skončiť ani v hĺbke poľa porazených. Za úspech by som považoval každé umiestnenia do piatej priečky. Pokúsim sa na svetový šampionát čo najlepšie pripraviť a dúfam, že nesklamem. Výhodou pre mňa bude fakt, že nebudem pod psychickým tlakom, nebude sa odo mňa silou mocou čakať medaila. Môžem len príjemne prekvapiť.
Mnoho úspešných športovcov sa po skončení kariéry stáva trénermi. Uvažovali ste už aj nad touto možnosťou?
- Tak to zatiaľ nie. Až tak dopredu svoju budúcnosť neplánujem, lebo to potom nezvykne vyjsť. Momentálne sa chcem ešte pokúsiť nejakú dobu súťažiť. Ak sa rozhodnem definitívne skončiť, potom možno budem uvažovať aj o trénerstve. Možno budem pomáhať svojmu bratovi Rasťovi, ktorý má trénersku jednotku. Za mlada sme spolu chodili na tréningy jazdiť, teraz možno budeme chodiť spolu trénovať. Ale to je, ako som už spomenul, ešte ďaleká budúcnosť. Touto možnosťou sa budem zaoberať neskôr.
