Víťazstvo na turnaji je veľmi pekným úspechom. Zrejme ste pred odchodom ani nedúfali, že sa stanete na podujatí víťazmi jednej z desiatich kategórii...
- Tak to skutočne nie. Skôr sme sa v kútiku duše obávali, aby sme nesklamali a neurobili hanbu nášmu klubu, ale aj Slovensku, keďže sme boli v 16-ročnej histórii turnaja prvým účastníkom z našej krajiny. Obavy sme mali najmä z anglických tímov, v skupine sme ich mali až štyri a keňský celok. Dúfali sme, že nejaké víťazstvo dosiahneme, no skutočne sme na celkové prvenstvo ani len nepomysleli. Všetko sme však zvládli na výbornú.
Čo bolo základným piliérom vášho úspechu?
- Chlapci hrali svoju hru, nevzdávali sa, na ihrisku bojovali. Hrali kolektívne, zabral celý tím, všetkých 19 futbalistov. Dosť nám pomohlo najmä po psychickej stránke úvodné víťazstvo nad Northside Manchester. Bol to vlaňajší semifinalista turnaja, čo vzbudzovalo u nás trochu obavy. Prvý polčas bol z našej strany dosť opatrný, no v druhom sme sa osmelili, dali prvý gól, z chlapcov spadla nervozita a už sme sa rozbehli. Víťazstvom nad týmto súperom sme získali aj rešpekt ostatných tímov. Od druhého súboja už chlapci hrali uvoľnenejšie, bolo radosť pozerať na ich hru.
Kto bol pre vás najnepríjemnejším súperom?
- Už spomínaný Northside Manchester. Bol to najsilnejší súper v skupine, najmä prvý polčas bol veľmi vyrovnaný a zápas bol dlho na vážkach. Northside potvrdil svoje kvality aj v ďalšom priebehu turnaja, keď postúpil, podobne ako my, do semifinále. Obavy sme mali trošku aj zo súboja s Bristolom. Ani nie tak pre kvalitu súpera, ako pre jeho hru. Už dopredu nás tréner Manchestru varoval, že sa chystajú nám likvidovať hráčov. V tomto súboji sme stratili po remíze 1:1 jediné body na turnaji, no súperovi k bodu dopomohol veľmi nepresný rozhodca, ktorý tendenčne pískal všetko proti nám. Našťastie, ani jeden náš hráč neutrpel v stretnutí vážnejšie zranenie.
Podľa výsledku sa zdá, že aj finále bolo dosť dramatické...
- Áno, no nielen to, ale aj semifinále. Vyhrali sme v ňom síce 5:0 nad hráčmi Dubaja, no pre súpera to bol krutý výsledok. Zápas bol veľmi vyrovnaný, my sme na rozdiel od Dubajčanov premieňali šance. Už do polčasovej prestávky sme viedli 4:0 a bolo prakticky rozhodnuté. Chlapci v tomto súboji hrali veľmi zodpovedne, súperovi veľa nedovolili. Finále bolo rovnako dramatické. Súper dvakrát zrovnal naše jednogólové vedenie. Keď sa mu to podarilo druhýkrát šesť minút pred koncom, už to vyzeralo, že sa možno budú kopať penalty. No, našťastie, sme o dve minúty vsietili víťazný gól zásluhou Tomáša Rovňáka.
Ako vnímate toto víťazstvo na medzinárodnom kvalitne obsadenom turnaji?
- Je to veľký úspech. Ozývajú sa nám a gratulujú predstavitelia klubov z celého Slovenska. Zanedlho my organizujeme v Prievidzskom okrese medzinárodný turnaj a záujem o štart prejavil dokonca aj tím z Cypru a družstvo z Manchestru, čo znamená, že sme sa dobre zapísali aj na medzinárodnej scéne.
Aké boli oslavy vášho triumfu?
- Tie si chlapci vychutnali jednak v Anglicku a potom aj po návrate domov. Boli sme si sadnúť v podniku, kde mali chlapci pripravené detské šampanské a rôzne sladkosti.
Boli ste si v „kolíske futbalu“ pozrieť aj nejaký seniorský zápas?
- Áno, boli sme na stretnutí Manchestru United s Espanylom Barcelona, čo bol vlastne rozlúčkový zápas pre domáceho hráča Ole Gunara Solskjaera. Bolo to niečo nádherné vychutnať si takýto súboj v kulise 68 000 divákov. Všetci sa bavili, spievali chorály, ťažko sa to vôbec opisuje. Bolo napríklad úžasné vidieť, ako 80-ročný zhrbený dedko kráča v drese svojho obľúbeného tímu na zápas. V Manchestri je aj skvelý štadión, ktorý sme si vrátane šatní i striedačiek, prezreli už skôr. Chlapci si dokonca posedeli aj na mieste, kde počas Ligy majstrov sedáva tréner Manchestru Alex Ferguson.
Čo všetko ste si stihli ešte počas „výletu“ pozrieť?
- Keď sme boli priamo v Manchestri, tam sme už nemali veľa času na rôzne výlety. No napríklad po ceste tam sme si pozreli niektoré hlavné mestá európskych štátov ako Luxemburg, Brusel a na spiatočnej ceste Londýn. Pre chlapcov bola veľmi zaujímavá i cesta trajektom cez La Manche. Mnohí boli na lodi vôbec po prvýkrát.
