Životná šanca
S Jurajom sme sa stretli len pár dní po tom, ako z Austrálie priletel. Priniesol si množstvo zážitkov, spomienok i nových priateľstiev. V roku 2005, keď sa dozvedel, že svetové stretnutie bude v Sydney, nedúfal, že by sa ho zúčastnil. „Po prvý raz som bol na tomto podujatí v roku 2000 v Ríme, do kanadského Toronta o dva roky neskôr som neletel. Nechýbal som však v roku 2005 v nemeckom Kolíne. Práve tam bolo oznámené, že ďalšie stretnutie bude v Austrálii. Pre Európana ďaleko. Mesiace plynuli a ja som postupne začal zisťovať, kedy presne podujatie bude a hlavne, koľko to bude stáť. Menej ako 60-tisíc korún určite nie. Bol som vtedy študent vysokej školy, takže nič nebolo jasné. Čím viac sa však termín svetových dní blížil, tým viac som veril, že do Sydney poletím. Mal som už prácu, našli sa aj ľudia, ktorí mi chceli finančne prispieť. Pevne som sa rozhodol, že Austráliu navštívim. Veď čo ak by som sa už nikdy na tento kontinent nedostal? A nebudem mať už o tri roky napríklad rodinu? Bola to životná šanca, ktorú som využil.“
Na stretnutí mládeže bolo asi 230-tisíc ľudí z celého sveta. Medzi nimi aj vyše dvesto Slovákov a ako jeden z dvoch zástupcov hornej Nitry aj Juraj.
Hektický týždeň
Stalo sa už tradíciou, že pred samotným vyvrcholením svetových dní, ktorým je stretnutie so Svätým Otcom, sa v usporiadateľskej krajine konajú dni prijatia v diecézach. Slováci sa ocitli v Melbourne, Juraj hovorí, že nie náhodou. „Pôsobí tam kňaz, ktorý má slovenské korene, navyše v tomto meste žije aj viacero našich krajanov. Výborne nás prijali, starali sa o nás. Mali sme čas spoznať mesto, absolvovali sme výlety do prírody, do národných parkov, navštívili sme múzeá. Samozrejme, nechýbal ani duchovný program s omšami. Zaujímavé a obohacujúce v Melbourne bolo stretnutie a spoznanie iných náboženstiev, ako je napríklad budhizmus.“
Letecky i po cestách sa po dvoch týždňoch vydali Slováci do 800 kilometrov vzdialeného Sydney. „V meste panovala skvelá atmosféra, všade bolo množstvo mladých ľudí z rôznych kútov sveta. Pápež Benedikt XVI. prišiel medzi nás po rieke na lodi a prvýkrát sa nám prihovoril. Nasledoval doslova maratón aktivít približne na dvesto miestach Sydney. Mohli sme si vybrať koncerty, prednášky, či workshopy. Nebol čas si ani poriadne vydýchnuť. Ale mladí ľudia sú na takúto hektiku zvyknutí,“ usmial sa Juraj.
Vyvrcholením pestrého týždňa bolo v sobotu večer stretnutie so svätým otcom na kráľovskej dostihovej dráhe. Pod holým nebom mladí aj prespali, aby sa v nedeľu dopoludnia mohli zúčastniť záverečnej sv. omše. „Každé svetové stretnutie má nejaké motto, vždy čerpané z biblie. Tentoraz to boli slová: Keď zostúpi na vás Duch Svätý, budete mi svedkami. Tento citát pripomínal vo svojich príhovoroch aj Benedikt XVI. Pre nás mal viacero významov. Prišli sme do Austrálie, aby sme načerpali duchovnú silu a potom ju doma ďalej šírili. Boli sme však svedkami viery aj pre tamojších ľudí, veď mnohí ani netušili, čo sa v ich meste deje,“ zdôraznil J. Bubnáš.
V špeciálnej skupine
Svätý Otec bol v Sydney v centre pozornosti. Média si všímali každý jeho krok, opäť sa nevyhli ani porovnávaniu s jeho predchodcom Ján Pavlom II. Juraj si myslí, že „netreba hľadať, v čom sa podobajú, v čom sú odlišní. Každý človek je iný, a to platí aj o pápežoch. Keď Benedikt XVI. prišiel v roku 2005 do Kolína, bolo to len pár mesiacov po tom, ako zomrel Ján Pavol. Mnohí si všimli, že chce byť voči mladým rovnaký, ako jeho predchodca. V Sydney však už mal vlastný model. Niektorí vravia, že je chladnejší, podľa mňa mu ale vôbec nechýba ľudský prístup. Dôležité je, že nás dokáže duchovne povzbudiť.“
Juraj sa nedostal do úplnej blízkosti pápeža, predsa bol však k nemu bližšie ako mnohí iní. Zostavená totiž bola Medzinárodná liturgická skupina, ktorá mala 150 členov. Zastúpenie v nej malo až 95 štátov sveta. „Ja som sa v nej ocitol ako jediný za Slovensko,“ pochválil sa Juraj a priblížil svoju úlohu: „Mali sme viaceré povinnosti. Napríklad som miništroval na otváracej omši, ktorú celebroval arcibiskup Sydney, v spomínanom sobotnom večernom programe som spieval v rámci ruženca. Vždy sme boli ako skupina vpredu, napríklad aj pri záverečnej omši. Bola to skvelá skúsenosť, dostal som sa do zákulisia podujatia, videl napríklad bezpečnostné opatrenia.“ Juraj si tiež pochvaľuje, že vďaka zaradeniu do tejto skupiny si našiel kamarátov na celom svete. „Je to dôkaz, že aj za pár dní sa dajú nadviazať priateľstvá. Verím, že dlho vydržia, veď v kontakte môžeme zostať veľmi jednoducho - cez internet.“
Smer Madrid
Sydney podľa Juraja zvládlo organizáciu veľkého podujatia výborne. „Asi by sme na Slovensku takéto stretnutie nedokázali pripraviť. Keď sa koná v Európe, prídu naň milióny mladých ľudí. Reálne by bolo, keby ho pripravili viaceré stredoeurópske štáty spoločne,“ zauvažoval Juraj. Už teraz sa teší do Madridu, kde bude v roku 2011 ďalšie svetové stretnutie mládeže. „Povedali sme si, že keď sme zvládli cestu do Austrálie, na juh Európy to bude hračka. Teším sa na Španielov, pretože sú temperamentní a aj svoju vieru prežívajú veľmi ohnivo,“ dodal Juraj Bubnáš.
O týždeň si môžete prečítať rozprávanie Juraja Bubnáša o Austrálii, ale aj Bangkoku.