Pestrý program
Hornonitrianske múzeum v Prievidzi prišlo s myšlienkou organizovania letných náučných podujatí vo svojich priestoroch tesne pred koncom školského roku. „Mnohé deti už mali vtedy voľné dni naplánované, možno aj preto ich k nám nechodí veľa. Napriek tomu si myslím, že Stredy v múzeu sú zaujímavé,“ konštatuje pracovníčka Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi Anna Čechová a dodáva: „Naším cieľom je, aby sme v deťoch podnietili záujem o múzeum, aby ho nenavštevovali len s triedou počas vyučovania. Navyše využiť môžu kultúrne poukazy, takže dopoludnie u nás prežijú zadarmo.“
Deti čaká každú stredu vždy iná téma. Pútavo o nej porozpráva odborný pracovník, spolu si pozrú aktuálne expozície múzea a nakoniec sa pustia do práce v tvorivých dielňach. „Maľovali sme už na kameň i na sklo, vyrábali odtlačky starých kachlíc či aranžovali kvety v rámci rozprávania o poetike prírody. Do konca augusta ich ešte čaká maľovanie obrázkov podľa predlôh zo starých prievidzských pohľadníc, zhotovovať budú cigánske tkanice, teda náramky či záložky z nití. Vyskúšajú si aj tvorenie výrobkov z drôtu a odlievanie starých toliarov. Vždy u nás objavia niečo zaujímavé,“ zdôraznila A. Čechová.
Pamäť ako záložka
Minulú stredu malo podujatie v múzeu podtitul Pamäť ako záložka. Venované bolo starým a zaujímavým knihám. Deťom sa venoval knihovník Jozef Pekár. Predstavil im najstaršiu knihu Tripartitum, ktorá obsahuje právne normy. Pochádza z roku 1517. „Najrozsiahlejšou knihou, ktorú máme je Ottův slovník naučný. Je to encyklopedické ilustrované dielo, ktoré začalo vychádzať v roku 1888, pričom posledný 28. zväzok uzrel svetlo sveta v roku 1909. Najrozmernejšou knihou s rozmermi 50 x 47 cm a 535 mapami je Etnologický atlas Slovenka. Naopak najmenší je Italsko český a česko italský kapesní slovník s rozmermi 12 x 8 cm. A ešte jedno naj. Najhrubšou knihou, ktorú máme v múzeu je Kronika 20. storočia, ktorá má až 1568 strán.“
Knižný fond múzea má približne 13 400 titulov. Množstvo ďalších diel však patrí do jednotlivých zbierok, napríklad etnologických či národopisných. „Naša knižnica je špeciálna. Napriek tomu je otvorená aj pre verejnosť. Výpožičky kníh sú len prezenčné. Najčastejšie k nám chodia študenti, ale napríklad aj ľudoví majstri, ktorí v knihách z dávnych dôb hľadajú staré výrobné techniky. Samozrejme, knihy z historického fondu požičať nemôžeme,“ dodal J. Pekár.
Do starých kníh sa minulú stredu zahĺbil aj osemročný Matúš Komár z Prievidze. „Pozrel som si veľký atlas, ale aj maličký slovník. Knihy mám rád, doma si čítam hlavne rozprávky. V múzeu ma zaujala aj výstava o prírode, kde sú zvieratká.“ Spokojný s dopoludním v Hornonitrianskom múzeum bol aj Jakub Vargončík zo Senice. „V Prievidzi som na prázdninách u sestry. Som prekvapený, čo všetko je možné v múzeu vidieť. Dozvedel som sa veľa nového a zaujímavého. Odporúčam to aj ostatným deťom, určite sa nebudú nudiť.“
Jakub a ani Matúš sa veru nenudili. Svoju šikovnosť si overili v tvorivej dielni. Vyrobili si záložky do kníh s motívmi zvierat či historických zbraní, ktoré si pozreli v múzeu. „Prežili sme pekné predpoludnie,“ zhodli sa chlapci.
