Pri výskume HBP spolupracujú s Technickou univerzitou Košice. Do jej pokusného strediska odoslali niekoľko desiatok kilogra-
mov vzoriek uhlia a okolitých hornín na fyzikálno-mechanické skúšky. „V súčasnom období sa odoberajú z pracovísk ťažobného úseku Cigeľ ďalšie vzorky ako vsádzka pre pokusný generátor, v ktorom sa realizuje modelový priebeh podzemného splynovania uhlia,“ informovala Adriana Siváková, hovorkyňa HBP.
Ak budú výsledky pokusov a analýz pozitívne, bude môcť časom spoločnosť HBP pristúpiť k „ťažbe“ uhlia splynovaním zo starých banských pilierov so zostatkovými zásobami uhlia, splynovať uhlie v ťažko prístupných uhoľných kryhách alebo v okrajových častiach uhoľných ložísk. Táto technológia má význam aj z environmentálneho hľadiska. Ukázalo sa, že až 20 % síry zostáva v popole v podzemí, teda vyťažené produkty sa nemusia upravovať na povrchu, alebo síra vypúšťať do ovzdušia. „Súčasťou výskumu bude ekonomický rozbor rentabilnosti celej technológie splynovania v konkrétnych podmienkach. Výsledky jednotlivých štúdií doteraz hovoria, že výrobné náklady na získanie elektrickej energie technológiou podzemného splynovania sú nižšie ako náklady na klasické technológie ťažby uhlia a následného spracovania spaľovaním na povrchu,“ upresnila A. Siváková.
Z dôvodu ochrany životného prostredia a efektívneho využí-
vania zásob uhlia sa odborníci postupne vracajú k staronovým myšlienkam na efektívnejšie využitie uhoľných zásob. Jednou z nich je aj technológia spaľovania uhlia v podzemných priestoroch, tzv. podzemné splynovanie uhlia. V súčasnosti túto technológiu, ako dobývaciu metódu, uplatňujú na uhoľnom ložisku v Austrálii. Technológia pozostáva zo sústavy povrchových vrtov, ktoré kontaktujú uhoľný sloj. V jednom z vrtov sa zapáli sloj, oheň sa usmerňuje tak, aby plynné splodiny z horenia smerovali do druhých vrtov, v ktorých sa plyny odsávajú na povrch.