Zverenci trénera Anteho Nakiča, medzi ktorými boli aj Nováčania Michal Gogola, Juraj Zaťovič a hráč Novák Andrej Janíček, v základnej skupine postupne jasne prehrali s Gréckom, Maďarskom, Španielskom, Chorvátskom a Čiernou Horou. Úspešnejší neboli ani v súbojoch o konečné umiestnenie. Najskôr podľahli Rumunsku a potom prehrali aj v zápase o konečné 11. – 12. miesto s Gréckom. O šampionáte sme sa porozprávali s 28-ročným slovenským gólmanom Michalom Gogolom.
Michal, Slovensko skončilo na európskom šampionáte na poslednom mieste. Je to naozaj odraz kvality nášho vodného póla v danej konkurencii?
- Ťažko na to odpovedať jednou vetou. Na jednej strane výsledky hovoria, že áno, na druhej sa mi núka odpoveď nie. S mužstvami, s ktorými sme sa mohli na európskom šampionáte reálne porovnávať a pomýšľať na víťazstvo, a to konkrétne – s omladeným Ruskom, Macedónskom, Nemeckom, Rumunskom, či s Talianskom - sme odohrali zásluhou neprajného žrebu len jediný zápas. A to bola nešťastná prehra s Rumunskom 6:7. Keby sme tento súboj vyhrali, skončíme najhoršie desiati, čo by bolo zrejme považované za úspech. Aj to ukazuje, aká býva tenká čiara medzi úspechom a neúspechom. Treba však poznamenať, že dobrým výsledkom slovenského vodného póla bolo už len to, že sme sa prepracovali na majstrovstvá Európy. Nie je to samozrejmosť, viaceré kvalitné tímy skončili pred bránami šampionátu.
V čom Slovensko zaostávalo najvýraznejšie za konkurenciou?
- S európskou či svetovou špičkou sa reálne nemôžeme porovnávať, tí sú ďaleko pred nami. Svoju úlohu pri slabšom umiestnení však zohral aj fakt, že sme mali druhé najmladšie družstvo. Polovica tímu štartovala na podobnom podujatí po prvý raz a chýbala nám tak skúsenosť z náročných zápasov s ťažkými súpermi. Aj príprava mala ďaleko od ideálu, skôr by sa dala nazvať, že bola provizórna. V rámci nej sme odohrali len tri prípravné zápasy na turnaji v Nemecku, čo je skutočne málo, aby sme mohli dosiahnuť s mladým mužstvom na európskom šampionáte nejaký úspešnejší výsledok. Každý hráč síce išiel do zápasov na sto percent, no to nestačilo...
V dôležitom zápase o konečné umiestnenie s Rumunskom ste boli blízko k víťazstvu. Viedli ste 5:3 a zdalo sa, že by ste mohli stretnutie doviesť do úspešného konca...
- Bol to pre nás kľúčový zápas! Vedeli sme, že v ťažkej základnej skupine veľa vody nenamútime, snažili sme sa skôr, aby nás vysoké prehry psychicky neubili a aby sme čo najlepšie zabojovali v súbojoch o konečné umiestnenie. V stretnutí s Rumunmi, kde nám výhra zaručovala miesto v prvej desiatke, sme chceli jednoznačne zvíťaziť. Viedli sme síce 5:3, no prestalo sa nám dariť strelecky a Rumuni, ktorí svoje kvality dokázali štvrtým miestom na majstrovstvách Európy v Belehrade, pred poslednou štvrtinou zrovnali skóre. Ďalšími dvomi gólmi otočili neskôr skóre na 7:5 a my sme už dokázali len znížiť. V závere sme síce mali možnosti na vyrovnanie, no zostali nevyužité. Boli sme sklamaní, veľmi sme chceli v tomto zápase uspieť...
Na majstrovstvách Európy ste boli jediným tímom bez víťazstva. Bol to podľa vás najnevydarejší šampionát z pohľadu Slovenska v histórii?
- Či najnevydarenejší to neviem, ale určite bol nevydarený! Všetko začalo už žrebom, ktorý nám absolútne neprial a všetkých súperov, s ktorými sme mohli uhrať dobrý výsledok poslal do druhej skupiny. Ešte aj zápas o konečné jedenáste miesto sme nehrali s relatívne slabším súperom, ale s kvalitným Gréckom, ktoré prehralo v skupine viacero zápasov s favoritmi o jediný gól. Proste nič nám nehralo na tomto šampionáte do karát...
Nemali ste chuť po takomto šampionáte, s prihliadnutím na slabé podmienky vytvorené zväzom pre reprezentantov či neadekvátnu prípravu, skončiť s reprezentáciou?
- Nie! Neúspech ma škrie, no život ide ďalej. Dám si teraz na niekoľko dní pokoj od bazéna a nechám postupne emócie vychladnúť. Čo sa týka reprezentácie a podmienok, dúfam, že to pôjde k lepšiemu...
Pri reprezentácii zrejme končí tréner Nakič. Čo na to hovoríte?
- Vypršala mu síce zmluva, no verím, že sa nájdu peniaze na jeho udržanie. Je to odborník, určite by bolo veľkým pozitívom, keby zostal. Na Slovensku, bez urážky, nie je momentálne žiadny iný tréner, ktorý by bol takým prínosom pre tím ako Nakič. My hráči sme si s ním dobre rozumeli, mal prirodzenú autoritu.
Slovenské vodné pólo v poslednej dobe na medzinárodnej scéne akosi pokrivkáva. Zrejme by potrebovalo nejaký nový impulz, ktorý by ho nasmeroval správnym smerom...
To áno, od zväzu až po domácu ligu a kluby. Situácia momentálne nie je ideálna. Hráči v domácej lige hrajú málo ťažkých zápasov, ktoré by im mohli pomôcť v ďalšom rozvoji. Navyše chýbajú pre finančné problémy aj pohárové zápasy, čo je pre kluby a samotných hráčov opäť na škodu.
V minulej sezóne ste ako brankár pomohli Novákom k striebornej medaile. Zostávate naďalej pôsobiť na hornej Nitre, či by ste chceli znovu vyskúšať zahraničie?
- Ešte neviem, či v Novákoch zostanem, zatiaľ ma kluboví funkcionári so žiadnou konkrétnou ponukou neoslovili. Ale určite by som rád zostal na Slovensku, pretože budúci rok končím piaty ročník na Trenčianskej univerzite, kde študujem odbor ľudské zdroje a personálny manažment.
