Podľa Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ÚVZ SR) sú milióny Európanov nechránené pred týmto infekčným ochorením, ktoré spôsobuje vírus prevažne napádajúci bunky imunitného a nervového systému. Osýpky sa prenášajú napríklad kašľaním či hovorením, teda kvapôčkovou infekciou a najčastejšie sa vyskytujú ako detské ochorenie. Podľa odhadov Svetovej zdravotníckej organizácie zomrie na následky osýpok ročne až milión ľudí, v rozvojových krajinách patria k najčastejším príčinám oslepnutia. Za najúčinnejšiu prevenciu je považované očkovanie.
Zo správy ÚVZ SR vyplýva, že „máloktorá krajina v Európe dosiahla 95 percentnú zaočkovanosť svojej populácie, ktorá je potrebná na prevenciu epidémií a elimináciu osýpok.“ Problém spočíva v tom, že niektoré skupiny obyvateľstva očkovanie odmietajú, iné, napríklad kočujúce či náboženské skupiny, sú ťažko dosiahnuteľné. Výsledkom toho je značná časť populácie, ktorá je vystavená riziku nákazy.
Na Slovensku je však situácia iná, zaočkovanosť dlhodobo presahuje 98 percent a výskyt osýpok je eliminovaný. „V Prievidzskom okrese sa naposledy vyskytli v roku 1981, odvtedy sme nezaznamenali žiadny prípad ochorenia na osýpky,“ vysvetlila epidemiologička Klára Minčíková. Ako ďalej vysvetlila, „v minulosti sa osýpky ako vysoko nákazlivé ochorenie vyskytovali v menších alebo väčších epidémiách hlavne v jarných mesiacoch. Najviac postihované boli deti vo veku troch až štyroch rokov.“ Priebeh ochorenia bol klasický, najskôr chorí dostali infekčnú nádchu, neskôr vysoké teploty a na koži sa im objavila sýtočervená vyrážka.
V našom okrese sa miera zaočkovanosti podľa poslednej kontroly pohybuje od 98,7 do 99,4 percenta „a jedine vďaka tomu sme už vyše 25 rokov nezaznamenali žiadne ochorenie,“ vysvetlila K. Minčíková. Očkovanie, ktoré je od roku 1969 povinné, epidemiologička považuje za najlepší spôsob prevencie proti osýpkam, o čom svedčí aj nulový výskyt tohto ochorenia na Slovensku. Podľa jej slov „šírenie nákazy v populácii s vysokou hladinou kolektívnej imunity je prakticky vylúčené a aj pri zavlečení nákazy na naše územie nehrozí rozšírenie ochorenia.“
Aj napriek tomu, že očkovanie prešlo v minulosti mnohými úskaliami, dnes sa ustálil čas očkovania v pätnástom až osemnástom mesiaci a preočkovania v jedenástom roku života, čím je zaručená dostatočná ochranná hladina protilátok.