V minulosti, aspoň tak to pozná väčšina z nás z kníh a z televízie, slúžili veterné mlyny na mletie múky. Miroslav Gazdarica z Handlovej si o nich prečítal na internete. „Netuším, či niekedy boli veterné mlyny aj tu u nás v Handlovej, alebo v našom regióne. Kamenné vraj boli kedysi na Záhorí. Žiadny som však nevidel na vlastné oči.“
Napriek tomu sa rozhodol na svojej záhradke veterný mlyn postaviť. „Už od malička ma vietor zaujímal a fascinoval. Ako mladý človek som spolu s kamarátom Jaroslavom Izákom, dnes ministrom životného prostredia, dokonca vyrábal windsurfingy a skúšali sme ich na rudnianskej priehrade. Samozrejme, s využitím vetra. Neskôr ma zaujalo počasie. Nielen tak, že som si vypočul jeho predpoveď, ale hlbšie. Vďaka internetu sa dostávam k informáciám z družíc a radarov. Na ich základe potom pripravujem sám pre seba prognózu počasia. Konfrontujem ju nielen so skutočným počasím, ale aj s predpoveďami meteorológov,“ priblížil M. Gazdarica svoju netradičnú záľubu, od ktorej bolo už len kúsok k veternému mlynu.
Ten vyrástol na murovanej pivnici. Jeho výška je sedem metrov, vrtuľa má štyri a pol metra. Úctyhodná je aj jeho hmotnosť – 100 kilogramov. M. Gazdarila prezradil, že „veterný mlyn som zhotovil z dreva, ktoré mi dal kamarát zo svojej firmy. Boli to prepravné debny na výrobky. Rozobral som ich, očistil od klincov a potom som z dreva staval. Na vrtuliach sú pripevnené solárne lampy, ktoré sa počas dňa nabijú slnečným svetlom a večer svietia. Je to veľmi príjemný a upokojujúci pohľad, zvlášť keď ešte vrtule jemne vŕzgajú.“
Veterný mlyn slúži aj ako rozhľadňa, pretože sa dá do neho vstúpiť a sediac na stoličke sledovať okolie. Miroslav Gazdarica už zistil, že môže z tohto miesta používať bezplatný internet, takže neraz sedí v mlyne aj s notebookom na kolenách.
Svoje dielo, ktoré vytváral dvesto hodín a stojí len niekoľko dní, jeho tvorca pozorne sleduje. Začal ho už natierať čiernou farbou, aby malo svojskú patinu. Rozmýšľa však aj nad ďalším využitím mlyna. „Je možné, že by vrtule vďaka vetru vyrábali elektrickú energiu. Nie je to však také jednoduché. Musel by som na drevené krídla dať generátor, čo by bola záťaž, ktorú by zvládol len silnejší vietor. Vrtule by sa asi museli najskôr voľne rozbehnúť a pri určitých obrátkach by som na ne dal záťaž. No ani príliš silný vietor by asi nebol dobrý,“ rozmýšľa nahlas M. Gazdarica. Je rád, že dielo, ktoré si zaumienil postaviť, je hotové. Napriek tomu ho chce ďalej vylepšovať a skrášľovať. Na radosť blízkych i susedov, ktorí si už zvykli, že na svojej záhrade vymyslí vždy niečo nové.
