Rovnaké podujatie ste už absolvovali pred štyrmi rokmi. Prečo ste sa rozhodli ho zopakovať?
- Pretože sa nám veľmi páčilo. Partia, ktorá tam vtedy bola, tlačila na mňa, aby sme absolvovali toto nezvyčajné podujatie ešte raz. Navyše sa hlásili aj noví ľudia, dokonca z Bratislavy a Žiliny, ktorí sa chceli tiež zúčastniť. A tak dozrel čas na to, aby sme si ho zopakovali. Pôvodne sme mali až 14 záujemcov, no pre zdravotné a pracovné dôvody nakoniec vyštartovala len osmička turistov.
Takéto podujatia si zvyčajne vyžadujú dôkladnú prípravu...
-To áno. Myšlienka zorganizovať Extrem 2008, ako sme nazvali náš pochod, sa začala rodiť už minulú jeseň. Prakticky odvtedy sme sa snažili na priebežných stretnutiach postupne po všetkých stránkach zabezpečiť podujatie. Vopred sme stanovili fixný termín, pretože pri viacerých záujemcoch je ho ťažké optimálne zosúladiť. Každý sa však musel pripraviť aj sám, najmä po kondičnej stránke. Nie je totiž jednoduché vystúpiť za 24 hodín na štyri vrchy, spolu je to približne 65 kilometrov.
Nepochybujeme, že je to veľmi náročné. Prišli počas pochodu na vás aj krízy, pri ktorých ste si povedali, už dosť, asi to „zabalím“?
- Menšie či väčšie krízy prišli na každého jedného z nás, no snažili sme sa to nedať najavo. Ja som mal najväčšiu na Rokoši, no snažil som sa ju preklenúť. Nemal som žiadne porazenecké nálady, ani chuť skončiť. Každý z nás chcel prejsť stanovenú trasu celú od začiatku až do konca. Vedeli sme, do čoho ideme a neúspech sme si nepripúšťali.
Nie je to pre vás prvé netradičné turistické podujatie. Pripomeňte čitateľom MY Hornonitrianskych novín, ktoré najzaujímavejšie pochody ste absolvovali...
- Bol to napríklad pätnásťdňový pochod Matra-Fatra-Tatra, počas ktorého som sám prešiel 455 kilometrov. Začal som v Maďarsku pod Matrou a skončil som na Gerlachovskom štíte. Ďalším zaujímavým podujatím bol pochod Ponitrianskou magistrálou. Za tri a pol dňa som prešiel spolu s ďalšími účastníkmi 112 kilometrov z Nitry do Handlovej. Pekné spomienky mám aj na Trnavskú stovku, čo je veľmi náročná jednodňová turistická akcia.
Počas vlaňajšieho podujatia Matra-Fatra-Tatra vás trafil blesk. Stalo sa vám niečo nepríjemné či kuriózne aj teraz?
- Našťastie nie, sťažovať sme sa nemohli ani na počasie, ktoré nám prialo. V noci nám dokonca pekne svietil na cestu mesiac. Za kuriozitu však možno označiť, že na Maguru s nami vystúpila aj Alena, naša známa a manželka účastníka Milana Gregora, ktorá je zrakovo postihnutá a takmer nevidí. Napriek tomu si trúfla na výstup a úspešne ho aj zvládla, za čo si zaslúži obdiv.
Akú zaujímavú akciu plánujete najbližšie?
- Láka ma prejsť Slovensko v jeho najširšej časti, teda zo Skalitého do Štúrova. Peši je to asi 330 kilometrov.
Takže na budúce leto už máte vymyslený program...
- Je možné, že sa na tento pochod podujmem aj skôr. Možno už túto jeseň. Uvidím, ako sa mi podarí zosúladiť čas. Ozývajú sa však aj hlasy, aby sme znovu zopakovali jednodňový pochod na štyri kopce Hornonitrianskej kotliny, aby sme opäť nečakali štyri roky. Už teraz je na toto podujatie dostatok záujemcov...
