LEHOTA POD VTÁČNIKOM. Súťaž
o najchutnejšie melence, výsta-
va kaktusov, príhovor, darček, kultúrny program a dobrá nálada. To všetko čakalo na účastníkov osláv 620. výročia prvej písomnej zmienky o Veľkej Lehote, časti obce Lehota pod Vtáčnikom.
Starosta obce Ján Cipov v slávnostnom príhovore pripomenul významné míľniky, ktorými Veľká Lehota prešla. Spomenul 16. storočie, kedy bola dedinka Turkami vypálená a spustošená a len veľmi ťažko sa zviechala na nohy. Podobne ako aj ostatné obce na Slovensku aj túto postihli vojnové roky, utrpenie a bolesť. Za pozitívum označil rok 1960, kedy sa dve susedné dediny Veľká a Malá Lehota zlúčili a odvety kráčajú bok po boku.
Presne o šestnástej hodine počuli občania obce hrať hodiny na kostole. Starosta J. Cipov: „Osem rokov sme sa pokúšali na Nitrianskej diecéze, kde sme v rámci rímsko-katolíckej cirkvi patrili, vybaviť povolenie, aby
sme mohli na kostole sv. Cyrila a Metoda ozvučiť hodiny, osadiť tam zvonkohru. Márne. V súčasnosti patrí naša cirkev do Banskobystrickej diecézy, povolenie sme tam vybavili za štrnásť dní. Prvýkrát hodiny zahrali dnes, je to náš dar občanom obce.“
Niektorí účastníci osláv boli prekvapení, nevedeli čo sa deje. Pán Jozef bol s darčekom spokojný. „Zvonkohra oživí a spríjemní život v obci. Čo prajem jubilantke? Aby sa naša dedina rozvíjala tak ako doposiaľ. Bol by som rád, keby sa podarili zrealizovať zámery a z jamy, ktorá zostala po povrchovej ťažbe uhlia, by vznikla rekreačná vodná plocha. Veľa sa o nej hovorí, no žiaľ, len hovorí.“
Počas osláv starosta obce oboznámil prítomných s plánmi ďalšieho rozvoja obce. „Pripravujeme zriadenie nového sídla obecného úradu, čaká nás generálna oprava základnej školy, prvú materskú školu chceme prebudovať na sociálne byty, pripravujeme solárny ohrev vody v centrálnej kotolni pre obec, výstavbu viacúčelovej športovej haly v areáli základnej školy, rekonštrukciu hasičskej zbrojnice. Samozrejme, že obec-
ný rozpočet nie je taký bohatý, aby sme všetko zvládli z vlastných zdrojov. O financovanie niektorých projektov žiadame zo štrukturálnych fondov Európskej únie.“
Súčasťou osláv bola aj súťaž o najchutnejšie melence. Jeden z gurmánov, ktorý ich koštoval, považoval za najlepšie tie, ktoré boli v hrnci s číslom päť. Prečo? Bol v polievke kúsok klobásky a to jej dodalo dobrú chuť. Pán Ján z Oslian nám svojho melencového favorita nechcel prezradiť. „Všetky sú ochutené podľa môjho gusta. Melence jemnučké. Znovu som sa presvedčil, že Lehoťania vedia variť dobré melence. Ťažko sa budem rozhodovať, komu dám svoj hlas,“ povedal. Občania,
ktorí sa na ochutnávke zúčast-
nili, rozhodli, že najlepšie me-
lence uvarila Anna Hagarová, druhá bola Oľga Chalmovská a tretia Genovéva Šimková. Samozrejme, že recept na najchutnejšiu melencovú polievku nám neprezradili.
