Kedy sa na našich poliach po prvý raz objavil strašiak, nevedno. Kedysi i dnes je však strážcom úrody, odháňa tých, ktorí by chceli nejako škodiť plodinám. „Výroba strašiaka nie je vôbec zložitá,“ hovorí Katarína Súkeníková z Regionálneho kultúrneho centra v Prievidzi a pokračuje: „S drobnou pomocou dospelých to dokážu aj deti, čo potvrdili i v lesoparku. V lese si našli dve palice, jednu dlhšiu, druhú kratšiu a spojili ich do kríža. Hlavu vytvorili z kusa látky, ktorú naplnili senom alebo trávou. Ostatné už bolo na ich fantázii. Stačili staré aj roztrhané odevy a čosi, čo vo vetre vydávalo zvuk, napríklad kúsky plechu.“
Deti však nevytvárali len strašiakov, ale napríklad aj malé bábky. Opäť využívali aj prírodný materiál, i kúsky látok. Najviac nás potešilo, keď priamo pred našimi očami venovalo dievčatko vlastnoručne vyrobenú bábku mamičke so slovami, že ju môže dať na ozdobu do kvetináča na balkóne. Vtedy sme boli veľmi radi, že sme tieto tvorivé dielne pripravili. Dnešné deti totiž nie sú veľmi zručné. V škole ich k tomu veľmi nevedieme a počítače im manuálnu zručnosť nedajú. A my, rodičia máme tendenciu im všetko pripraviť, naservírovať,“ zamyslela sa K. Súkeníková.
Jej slová potvrdila aj Radka Lackovičová, ktorá sa s manželom Igorom a dcérkou Emkou v dielni zastavila. „Radi sa naučíme niečo nové, tentoraz sme pripravili koníka. Zastavili sme sa v tvorivej dielni len náhodou, ale radi sme sa v nej s našou dcérkou zdržali. Dnešný svet je totiž pretechnizovaný a deťom sa takmer všetko núka doslova na tácke, a to nie je dobré.“
Pekného koníka vytvorila aj Pavla Struhačková. „Mám sesternice - dvojičky, ktoré milujú kone. V tvorivej dielni som sa pristavila, aby som zistila, ako sa dá koník vyrobiť. Nakoniec som si jedného aj urobila. Darujem ho sesterniciam.“ Spokojných detí, ako Pavla odchádzalo z tvorivej dielne neúrekom.
