Keď sa pred pár rokmi rozhodlo, že Hornonitrianske folklórne slávnosti budú organizované v prievidzskom lesoparku, väčšina to privítala. Okresné mesto je totiž v strede regiónu. Problémom lesoparku je v prípade masových podujatí parkovanie. Kedysi bola cestička vedúca k hlavnému vchodu do lesoparku doslova zaprataná autami a autobusmi. Prejsť po nej pešo a hlavne vozidlom bolo náročné.
Tentoraz na parkovanie dohliadali mestskí policajti, pričom na spomínanú cestičku, a do blízkosti lesoparku, mohli vojsť s autom len účinkujúci. Ostatné vozidlá museli parkovať na príjazdovej ceste a priľahlých uličkách. Samozrejme aj pred rodinnými domami. Niektorým sa to nepáčilo. „To už nie je možné, koľko áut tu jazdí. Budem sa sťažovať,“ započul som cez otvorené okno, keď som hľadal miesto na parkovanie.
Prekvapil ma takýto postoj. Podujatia, akými boli aj folklórne slávnosti, sa v lesoparku nekonajú často. Trochu trpezlivosti, pochopenia a nadhľadu by teda niektorým nezaškodilo.
