„Boli sme pripravení na rôzne alternatívy. Keby pršalo, presunuli by sme sa do vnútorných priestorov. Vystrašil nás silný vietor, báli sme sa, aby nám neodvial stánky. Upokojil sa však, čo nás potešilo,“ neskrývala radosť zástupkyňa riaditeľa CSS v Nitrianskom Pravne Renáta Drábiková.
Prvé hody na Bôriku sa konali na sviatok sv. Petra a Pavla. Práve týmto svätcom je totiž zasvätená kaplnka v centre pre dôchodcov. R. Drábiková pripomína, že „akciu sme plánovali a pripravovali dlhšie. Najviac práce sme mali deň pred hodmi, pričom výdatne a hlavne s radosťou nám pomáhali aj mnohí naši klienti. Tešili sa na podujatie. Je to pre nich spestrenie tunajšieho života. Sme radi, že si cestu na Bôrik našlo aj veľa rodinných príslušníkov dôchodcov a nezabudli na nich ani starostovia niektorých dedín.“
Súčasťou slávnosti bola omša v kaplnke, po nej si seniori po-
chutnali na guláši. Pripravená pre nich bola tombola, ale aj stánky s medovníkmi, nanukmi či náboženskými predmetmi. Najviac sa však všetci tešili na kultúrny program. Zahrala im pravnianska dychovka, zaspieval spevokol Jesienka a pri vystúpení ľudovej kapely si niektorí aj zatancovali.
„Som tu už pár rokov, no hody sa na Bôriku ešte nekonali. Je to skvelé, mohli by byť aj častejšie, ako len raz v roku,“ so smiechom hovorí Alžbeta Solčanská, ktorá si zaspomínala aj na hody v rodnej Tužine. „Bavili sme sa aj dva dni, nechýbali kolotoče, hudba.“ Podobne o hodoch hovoril aj Karol Obžera z Bystričian. „Stretla sa celá rodina, porozprávali sme sa, dobre najedli, odreagovali sa od každodenných starostí. Som rád, že aj na Bôriku
vzniká hodová tradícia. Lepšie sa navzájom spoznáme, zabavíme sa, zaspievame si.“
Amáliu Kutišovú potešilo, že „za nami dôchodcami mohli prísť na dlhšie aj najbližší. Väčšinou majú veľa starostí, utekať musia do práce, teraz sa zdržia dlhšie. Pochádzam z Lehoty pod Vtáčnikom, kde bývalo na hody vždy veselo. Všetci sa obliekli do tradičných slovenských krojov. V nedeľu dopoludnia bola slávnostná omša, potom doma štedrý obed a po litániach veselica.“
Úspech bôrikovských hodov je zárukou, že sa budú konať aj o rok. „Robím v Bôriku už vyše tridsať rokov. Som šťastná, že sme mohli dôchodcom priniesť toľko radosti,“ s dojatím dodala R. Drábiková.
