Pre niekoho, kto vie plávať, môže byť potápanie jednoduchá zábavka. Zdanie však klame. Presvedčili sa o tom už mnohí, ktorí pri potápaní zažili nepríjemné chvíle. Pre niektorých sa dokonca stalo osudným. Najznámejším príkladom z posledných rokov je úmrtie českého speváka Karla Zicha pri potápaní.
Ak sa teda chceme ponoriť pod vodnú hladinu a obdivovať všetko zaujímavé, čo ukrýva, mali by sme sa na to dobre pripraviť. Jozef Doležal z Handlovej sa potápaniu venuje už dlhé roky, ako profesionálny hasič patril v Prievidzi do potápačskej skupiny. Pripravuje však na potápanie i nových záujemcov. „Nechcem ľudí strašiť, ale mali by si rozmyslieť, či na dovolenke pri mori absolvujú krátky niekoľkohodinový kurz a potom sa vydajú na more. V týchto letoviskách navyše nemusíme dobre rozumieť inštruktorom, ktorí hovoria v ich rodnej reči, takže dôležité pokyny nemusíme vôbec zachytiť. V Egypte som dokonca videl, ako inštruktor ťahal vo vode za sebou na lanách dvoch záujemcov o ponor. Dá sa to prirovnať k zoskoku s padákom, keď je niekto pripevnený k parašutistovi. Na prvý pohľad nevinné dobrodružstvo vo vode, ale nemusí byť bezpečné. Začiatočník nevie veľa o potápaní. Môže sa mu niečo stať a on nevie, ako reagovať. Pri parašutizme je to dokonca bezpečnejšie, lebo parašutista si sám ovláda padák. Človek potápajúci sa vo vode však musí poznať mnohé zákonitosti vody, ovládať vybavenie, ktoré má pri sebe.“
Kto sa chce teda seriózne potápať a myslí aj na svoju bezpečnosť, mal by absolvovať päť až sedem dní dlhý kurz. Začína sa v bazéne, kde odborník zistí, či človek má na potápanie predpoklady alebo nie. Pokiaľ áno, výcvik pokračuje ďalej. „Je to vážny šport, náročný na fyzickú zdatnosť a psychiku. Človek to nesmie brať na ľahkú váhu,“ zdôrazňuje J. Doležal a približuje zameranie potápačských kurzov: „Adept potápania sa musí zoznámiť s vodou, potápačským vybavením. Musí vedieť, čo na čo slúži a ako funguje. Musí získať základy vyvažovania vo vode a predovšetkým poznať signály, ktoré sa pod vodou používajú. Zanedbať sa nesmie ani zdravotná príprava, predovšetkým poskytnutie prvej pomoci. Na záver kurzu je ponor do vody priamo v teréne a po jeho absolvovaní získa absolvent osvedčenie, že má kurz zdarne za sebou.“
Osvedčenie môžu získať už chlapci a dievčatá od 15 rokov, musia mať však súhlas rodičov. Môžu sa aj ponárať, ale len do obmedzenej hĺbky. Obmedzenia pre deti i dospelých pri potápaní môžu vyplynúť zo zdravotných problémov. Pod vodu by nemali ísť ľudia, ktorí majú pľúcne choroby, problémy s ušami, rovnováhou, zapchatými dutinami ale napríklad aj so zubami alebo psychikou. Problematický môže byť aj vysoký krvný tlak. J. Doležal hovorí, že „nebezpečný je aj ponor v prvých desiatich metroch, keď nastáva najvýraznejšia zmena tlaku. Vtedy môžu nastať zdravotné komplikácie. Pokiaľ je však potápač dobre o všetkom poučený, mal by to zvládnuť.“
Jozef Doležal sníval o potápaní od malička. Sen sa mu splnil ako členovi vodnej záchrannej služby, keď mohol absolvovať potápačský kurz. Mrzí ho, že ako hasič už nemôže byť v potápačskej skupine, ktorá bola pred časom v Prievidzi zrušená. Napriek tomu sa ponára do vôd rôznych morí. Najkrajšie zážitky si priniesol zo Škandinávie, predovšetkým z Nórska. „Rovnako krásne pocity môžu mať všetci, ktorí sa rozhodnú vstúpiť do sveta ticha. Len nesmú zabúdať, že do vody by mali vstupovať dobre pripravení,“ dodal.
