Spolužiačky, dnes dámy, babky i prababky, si zaspomínali na časy krásne, ale dávno minulé. Na zložité povojnové roky, keď študovali. Nič vtedy nebolo jednoduché. Chýbali peniaze, ale i tovar.
Keď sa chceli v škole naučiť šiť a vyšívať, často museli siahnuť po starých veciach. Naučili sa tak aj hospodárnosti. Triednou učiteľkou im bola Elena Krejčí Oravcová.
Ich hlavným poslaním však bolo materstvo a rodina. Zo života každej by sa dali písať knihy. I o tom sa zhovárali. Na stretávke ich bolo 22 a to nielen z blízkeho okolia, ale napríklad aj zo vzdialeného Švajčiarska, Česka, Liptovského Mikuláša, Žiliny a Bratislavy. Spomenuli si aj na spolužiačky, ktoré už navždy opustili tento svet.
