Čo je nové v Malej Čause?
- Pokračujeme v revitalizácii prostredia v centre obce. Pri obecnom úrade by malo vyrásť nové detské ihrisko s lavičkami pre mamičky a oddychová zóna určená všetkým našim obyvateľom. Podarilo sa nám už zrekonštruovať časť požiarnej zbrojnice, v ktorej bude nové fitnes centrum. Malo by sa nachádzať na poschodí, no čakáme ešte na výmenu vykurovacieho systému. V budove okrem toho plánujeme vybudovať spoločenskú miestnosť, bude tam aj klubovňa pre dôchodcov a hasičov.
Dolné poschodie poskytne nové priestory knižnici, ktorá v súčasnosti sídli v obecnom úrade.
Aké máte plány do budúcnosti?
- Potrebujeme zrekonštruovať cesty a vybudovať kanalizáciu. Jedno od druhého závisí, nemôžeme sa pustiť do ciest, pokiaľ nie je kanalizácia. Bolo by to nanajvýš neekonomické rekonštruovať komunikácie a potom ich zase rozkopať kvôli kanálom. Najskôr však treba zohnať peniaze.
Zatiaľ sme začali s revíziou verejného osvetlenia. V obci je asi osemdesiat lámp piatich či šiestich druhov. Mnohé z nich sú už nevyhovujúce, radi by sme ich vymenili za nové, úsporné. Okrem toho vzniklo niekoľko nových ulíc, kde verejné osvetlenie úplne absentuje. Tam treba, samozrejme, svietidlá doplniť. Práce si vyžiadajú asi 300-tisícovú investíciu.
Prečo vznikajú nové ulice?
- Je to hlavne preto, že ľudia z iných častí regiónu majú veľký záujem bývať u nás v obci alebo si tu postaviť chatu. Minulý rok sme zaznamenali okolo tridsať žiadostí o kúpu pozemku. Obec však disponuje len priestranstvami, ktoré nie sú na výstavbu príliš vhodné. Chýbajú tam inžinierske siete, no v budúcnosti plánujeme vyriešiť aj tento problém. Hlavne kvôli tomu, že vidím záujem o bývanie v Malej Čause, čo je skutočne pozitívne.
Dotýkajú sa vaše plány aj kultúrneho domu či obecného úradu?
- Určite áno, no je to zatiaľ otázka budúcnosti. Kultúrny dom by si už zaslúžil rekonštrukciu, od svojho vzniku, čiže päťdesiat rokov, má nezmenenú podobu. Radi by sme presťahovali aj obecný úrad do nových priestorov. Hlavne našim seniorom. V súčasnosti je úrad na poschodí a dôchodcovia majú s množstvom schodov problémy. Práve preto by sme ho chceli presťahovať niekam na prízemie.
Mali ste problémy s čiernymi skládkami. Pretrvávajú dodnes?
- Situácia sa v tomto smere čiastočne zlepšila. Je to hlavne preto, že obyvatelia si pomaly zvykli na separovaný zber, ktorý v obci funguje už od roku 2006. Naučili sa, že triedenie odpadu je dôležité, „presvedčila“ ich možno aj záporná motivácia, ktorú sme v dedine zaviedli. V praxi to znamená, že kto neseparuje, platí za odpad viac. Sme však veľmi radi, že na recyklovanie si zvykli aj naši seniori. Je pravdou, že to situáciu s čiernymi skládkami zlepšilo, no ich zakladaniu úplne zabrániť nedokážeme. Stále sú totiž ľudia aj z iných miest a obcí, ktorí svoj odpad vyvážajú na koniec našej dediny.