V ich tábore bolo po tesnej prehre 75:76 ticho, po sediačky pozorovali veľké oslavy Handlovčanov. Prehra ich veľmi mrzela aj preto, že hrali veľmi dobre, takmer celý zápas boli vo vedení, no koniec im nevyšiel...
Tréner hostí Krunoslav Krajnovič svojich zverencov napriek prehre pochválil: „Ťažko mi je hodnotiť tento zápas. Pretože sme boli v ňom lepším tímom a v závere nám víťazstvo ušlo medzi prstami. Chlapcom nemôžem nič vyčítať. Bolo badať, že veľmi chcú zabojovať o piaty rozhodujúci zápas, ktorý by sa hral u nás. Mali sme na to, celý zápas sme boli vo vedení, no v koncovke stretnutia sme urobili niekoľko chýb. Takýto záver rozhodujúceho zápasu som ešte nezažil. Každému hráčovi, ktorý bol v závere na palubovke som veril, že ak bude treba, premení šestky, no niektorí ich nedali...“
Krajnovič sa síce o svojich zverencov kriticky nevyjadroval, no na adresu rozhodcov už taký „milosrdný“ nebol: „Svoju úlohu pri našej prehre zohrali aj rozhodcovia. Bohucký v závere odpískal faul Masona na Miloševiča, ktorý nebol, podobne ani záverečný faul Masona nemal byť odpískaný.... Neviem, čo tí rozhodcovia majú celú sezónu proti Masonovi, no to, čo sme dnes videli, už bolo naozaj veľa.“
Chvályhodné bolo, že Krunoslov Krajnovič nezabudol poblahoželať k výhre v sérii svojmu súperovi. „Handlovej chcem zagratulovať - jej hráčom, vedeniu, i môjmu kamarátovi Kasumovi. Vzhľadom na celú sezónu si tretie miesto zaslúžili, urobili veľa dobrej roboty. Z posledného miesta v úvode sezóny sa vypracovali až na konečnú tretiu priečku. Mne je akurát ľúto, že si Handlovčania zabezpečili bronzové medaily na úkor nás, pretože my sme si zaslúžili lepšie umiestnenie ako štvrtú priečku,“ zakončil spišskonovoveský kouč.
Hneď po skončení súboja zavládla v Handlovej veľká radosť. Nasledujúce minúty bolo na palubovke veľmi rušno. Tretie miesto si s veľkou dávkou radosti a eufórie vychutnávali hráči, fanúšikovia, striekalo a tieklo šampanské, odovzdávali sa medaily i pohár za tretie miesto.
„Počas celého zápasu sme sa veľmi trápili strelecky, nepremieňali sme ani tutovky a naše skóre narastalo len veľmi pomaly. Nedarilo sa nám ani spoza trojkového oblúka, odkiaľ sme v prvom polčase premenili len tri z dvadsiatich pokusov. V ďalšom priebehu sme veľkou bojovnosťou, chcením i s troškou šťastia otočili skóre,“ zhodnotil štvrtý súboj série o tretie miesto v radostnej eufórii Karol Kučera, manažér MBK Handlová. Ako ďalej prezradil, už mu v závere prebiehali hlavou myšlienky o prehre svojho tímu a rozhodujúcom zápase na Spiši.
„Ak mám pravdu povedať, dve minúty pred koncom, keď bol medzi mužstvami sedembodový rozdiel, už som technickému vedúcemu družstva povedal, že asi v sobotu cestujeme na Spiš. Ale opäť sa ukázalo, že basketbal je veľmi variabilná hra a dá sa zvládnuť aj takýto záver. Nám sa to enormnou snahou a chcením podarilo, som šťastný!“
Handlovčania získali druhý bronz v histórii, na konte majú aj dve striebra. Najcennejšia medaila však stále chýba. Možno o rok...