Je to pravda, že milovníci fantasy sú rojkovia žijúci vo vlastnom svete?
- Každý človek sem-tam žije vo vlastnom svete. Je možné, že milovníci fantasy takto existujú viac ako iní ľudia. Pokiaľ však nestrácajú kontakt so svetom objektívnym, je to veľké plus, ktoré ich obohacuje.
Čo vás osobne priťahuje na tomto žánri?
- Zdôraznil by som, že nie každá fantasy ma priťahuje. Tie, ktoré zabŕdajú do čiernej mágie, sú ako somáre, ktoré tancujú na tenkom ľade nad temnou priepasťou. Ale existencia paralelných svetov nie je nezlučiteľná s kvantovou mechanikou. A takéto svety, kde dobro je dobrom, zlo zlom a nie sú tak diabolsky premiešané ako v tom našom, ma skutočne priťahujú.
Prečo má tento literárny žáner čoraz viac stúpencov?
- Možno ich priťahuje to isté, čo mňa. Po materiálnej stránke nepochybne žijeme lepšie ako ľudia v minulosti. Ale sme šťastnejší? Dá sa o tom pochybovať. Na druhej strane, v paralelnom svete, kde sa človek môže postaviť na stranu dobra (a poriadne podkúriť tým zlým), šťastie môže existovať. To je, myslím si, podstata. A sú tu aj technické faktory. Niektoré vynikajúce filmy, ako napríklad Pán prsteňov, iste zväčšili „tábor milovníkov žánru fantasy“.
V oblasti literatúry nie ste žiadnym nováčikom. Napísali ste štyri fantasy romány. Predstavte nám najnovší – Pohrobok.
- Ide o príbeh chlapca z nášho sveta, ktorý sa dostane do sveta paralelného. Tam musí využiť svoje schopnosti technicky vyspelého človeka dvadsiateho prvého storočia v boji so silami temna. A musí poraziť všetky komplexy, ktoré do neho rôzni ľudia z rôznych dôvodov v našom svete usilovne vštepovali. Ak uspeje, všetko bude dobré. Ak zlyhá, Temný pán ovládne ďalší svet a z chlapca nikdy nevyrastie chlap. Môže vôbec uspieť? Mizerný štart, ktorý do života dostal, by do značnej miery ospravedlnil zlyhanie...
Hlavný hrdina vášho románu Rišo, je Slovák, žije v Bratislave. Na „inom“ svete, kam sa jedného dňa dostane, rozpráva aj o Slovensku a iných krajinách nášho sveta a ich dejinách. Bol to od samého začiatku váš zámer zakomponovať našu krajinu do príbehu?
- Cesta do paralelného vesmíru sa musí začať v našom. Americkí autori ju začínajú na niektorom mieste v USA. Majú na to právo. Ja som si vybral Slovensko.
Rišo je vynikajúci žiak, ale fyzicky slabší a v škole ho šikanujú. Ani doma nemá pokoj. Tam si na ňom lieči svoje komplexy brutálny otčim. Týranie detí zo strany rodičov je častou témou. Inšpirovala vás pri písaní Pohrobka súčasnosť? Alebo celkom konkrétny príbeh nemenovaného chlapca?
- Šikana je naozaj veľmi aktuálna téma. A keďže sa zhoršuje, zdá sa, že s ňou nebojujeme
správne. Pokiaľ ide o Pohrobka, inšpiroval ma môj vlastný život. Bol som vynikajúcim žiakom a fyzicky slabším chlapcom. Brutálny otčim si na mne liečil komplexy. Svoje som si vytrpel. Vyriešil som to tak, že som sa stal karatistom. Ani sa nepýtajte, koľko zlomenín ma to stálo. Pohrobok však nie je autobiografickým románom.
POZNÁMKA REDAKCIE: Pokiaľ chcete vyhrať knihu Štefana Konkola Pohrobok, nalepte kupón na korešpondenčný lístok a doručte do redakcie. Dvom z vás venuje vydavateľstvo Ikar spomínaný román.
