Napriek tomu ich je na chodbách školy neúrekom. Pozreli sme si ich so zástupcom riaditeľa Obchodnej akadémie v Prievidzi Ivanom Kadlečíkom. „Najstaršie tablá pochádzajú z osemdesiatych rokov. A stále pribúdajú nové. Snažíme sa im nájsť dôstojné miesta. Hlavne pri stretávkach, keď sa naši bývalí študenti po rokoch stretnú, chcú vedieť, kde je ich tablo. Na fotkách sa neraz dobre pobavia.“
Aj študenti tejto školy sa snažia byť pri tvorbe tabiel originálni. V posledných rokoch sa motivujú technickými výdobytkami dnešnej doby. Tablo vytvorili napríklad v tvare klávesnice alebo do poslednej bodky napodobnili jeden z počítačových programov. Nie sú to už teda len „nástenky“ s nalepenými fotografiami. „Nechýbajú však ani klasické motívy ako sú dvere, kvety či logo našej školy, ktorým je oko. Maturanti tiež na tablá dávajú znaky odboru, ktorý študovali, napríklad bankovky,“ hovorí I. Kadlečík. Spomenie aj problém, ktorý majú s tablami. „Sme otvorená škola. Chodia k nám aj deti a práve tie nám ich poškodzujú. Posledný takýto prípad sme zaznamenali v marci tohto roka. Je to taký detský vandalizmus, neraz je poškodenie len drobné, no aj tak celé tablo znehodnotí.“
Pedagógovia obchodnej akadémie si radi pri tablách zaspomínajú. „Je to spomínanie na tých, ktorých sme mali radi, ale i na tých, ktorí nám veľa radosti nerobili. Zaujímavé je, že niektoré študentky, ktoré sú na tablách, sú už dnes našimi kolegyňami. Je to dôkaz, ako plynie čas. Tablá sú vlastne historickým dokumentom. Podľa fotiek zistíme, čo sa v tom – ktorom roku nosilo, aké boli v móde účesy. Stačí sa pozrieť len pár rokov dozadu. To, čo vtedy bolo moderné, je nám už dnes takmer smiešne,“ zamyslel sa I. Kadlečík.
Ako učiteľ i ako zástupca riaditeľa školy si už zvykol, že jeho fotka sa objavuje na tablách. Vie, že študenti majú vkus, že tablo ho nezosmiešni. „Som prístupný aj bláznivejším nápadom. Spomínam si, že na jednom table som bol odfotený z profilu, z boku a navyše v páskovanom odeve ako trestanec. Bol to odvážny nápad, ale veselý.“
