Dlhé roky odlúčenia roztratených detí prilákalo na stret-
nutie stovku zvedavých rodákov. Každý účastník sa zapísal do kroniky, dostal darček a vizitku, aby ho každý poznal aspoň podľa mena. Tvár sa pri oprašovaní spomienok mnohým rozjasňovala a bolo vidno ozajstnú radosť v očiach zo stretnutia s dávno nevidenými priateľmi z detstva. Stretnutie pokračovalo malým, ale vlastným kultúrnym programom, spojeným so spomienkou na tých, ktorí sa ho nedožili.
Prostredníctvom videoprojekcie sa deti, teraz už dospelí v zrelom veku, preniesli cez premietané fotografie do detstva, k prvým krokom, láskam, do školských čias. To všetko vyvolávalo emócie, radosť i slzy, ale aj smiech. Zážitok striedal zážitok a všetky oživovali ďalšie a ďalšie príhody, lapajstvá a pestvá.
Vynikajúci nápad pripraviť takéto stretnutie sa zrodil v hlave Františky Barošovej, ktorá chcela vidieť aspoň časť detí, ktoré vychovávali v Pravenci-kolónii. Jej päť detí spolu s najbližšími realizovali jej sen. A poviem vám – ten sen bol pôsobivý a nádherný. Asi aj v tejto dobe je potrebné sa zastaviť a zaspomínať. Nič nie je lepšie ako si uvedomiť, že odkiaľ som a kam kráčam a to všetko v spoločnosti, ktorá ma duševne omladí.
