Slovo dula pochádza z gréčtiny a pôvodne označovalo osobnú otrokyňu inej ženy, pomocníčku pri pôrode, pri starostlivosti o deti a chod domácnosti. „Od počiatku ľudského spoločenstva sa pri pôrode ženy vyskytovala aj iná žena, jej opora, ktorá bola vždy vyzbrojená skúsenosťami. Čerstvú matku povzbudzovala, pozorovala, kontrolovala a pomáhala jej počas celého pôrodu, ale aj pri následnej starostlivosti o dieťa či o samu seba,“ hovorí prvá a zatiaľ jediná dula na hornej Nitre Vlasta Beňadiková.
Otec vždy nepomôže
Presunom pôrodov do nemocníc sa zvýšila kvalita privádzania detí na svet. Zmenšili sa zdravotné riziká a odborná pomoc je stále nablízku. Okolo matky a jej dieťaťa je početný tím lekárov a sestričiek. V. Beňadiková však pripomína, že „so štandardizáciou a odbornosťou postupov sa akoby vytratil individuálny prístup, psychická podpora a povzbudzovanie matiek. Kedysi mala takúto úlohu pôrodná asistentka. Časy sa však zmenili. Pracujem v pôrodnici, takže viem, koľko inej práce majú. Spomeniem len kopec papierov, ktoré musia vypisovať. Navyše niekedy sa na oddelení stretne viacero rodičiek a asistentka sa nemôže každej venovať individuálne.“
Pri pôrodoch sa však začali objavovať otcovia. Nie sú práve oni oporou pre budúcu mamičku? Dula V. Beňadiková odpovedá otázkou: „Ako môže nervózny otec, ktorý pôrod nikdy nevidel, povzbudzovať svoju partnerku, keď sám sa nachádza v hraničnej situácii, obáva sa o svojich najbližších, má o nich strach? Je pravda, že niektorí pôrod zvládnu hrdinsky, mnohí ale nie. Ženy sa teda začínajú dožadovať iného sprievodcu. Hľadajú osobu, ktorú aspoň trochu poznajú, niekoho, kto už s pôrodom prišiel do kontaktu, ktorý by ich možno len tak držal za ruku, alebo im aj poradil. Túto úlohu plnia duly.“
Ak má budúca mamička záujem o pomoc duly, môže sa s ňou skontaktovať, vybrať sú ju na webovej stránke slovenských dúl. Dula navštívi mamičku asi dva týždne pred pôrodom. Spoznajú sa, zblížia. Žena pripravujúca sa na príchod dieťaťa povie dule o svojich predstavách, ktoré má o pôrode. Dula jej môže poradiť, predstaviť jej niektoré alternatívy, konečné rozhodnutie o všetkom je však na matke a dula ho bez výhrad rešpektuje. „Dula nie je zdravotnícky pracovník,“ pripomína V. Beňadiková a pokračuje: „Prácu lekárov rešpektuje, nezasahuje do nej, ani ju nehodnotí. Má svoje vymedzené kompetencie, nediagnostikuje, v žiadnom prípade nezasahuje do pôrodu. Jej cieľom je v prvom rade prispievať k dobrej duševnej a fyzickej pohode matky a jej dieťatka. Empaticky tiež môže podporovať jej partnera. Matke poskytuje cenné informácie nielen počas tehotenstva a pôrodu, ale aj šestonedelia a dojčenia. V zahraničí sa táto služba označuje ak mothering the mother - matkou matke. Znamená to, že dula sa dokáže materinským spôsobom starať o novozrodenú matku, dodať je silu, aby si dôverovala, že prejde v poriadku cestou rodenia a bude dobrou matkou svojmu dieťaťu. Teší ma, že primár nášho gynekologicko-pôrodníckého oddelenia v Bojniciach je takejto službe matkám naklonený.“
Detský sen
Vlasta Beňadiková sa už od detstva túžila starať o bábätká. Možno to zdedila po svojej praprababke, ktorá bola babicou. „Pochádzam z južnej časti Slovenska. V dedine, kde som žila, pomáhala pri pôrodoch a v prvých okamihoch po narodení dieťaťa žena, s priezviskom Kanišová. Nikto ju nevolal inak ako Kaniška. Keď sa ma niekto spýtal, čím by som chcela byť, vždy som povedala Kaniškou. Fascinovalo ma, ako kúpe bábätká, túžila som to robiť aj ja. Ako desaťročná som takto po pôrode okúpala svojho bratranca, lebo Kaniška meškala. Keď prišla, pochválila ma, že som to urobila výborne. Je teda logické, že som sa stala zdravotnou sestrou v pôrodnici a robím tam už tridsať rokov. Navyše dcéra ide v podobných šľapajách ako ja, je gynekologičkou.“
Po vstupe Slovenska do EÚ sa aj zdravotné sestry museli dovzdelávať. Neobišlo to ani Vlastu Beňadikovú. Dnes je za to vďačná, pretože pri tvorbe diplomovej práce na tému pôrody do vody, preštudovala veľa rôznej literatúry a objavila informácie o dulách. „Zaujalo ma to natoľko, že som o nich začala získavať informácie a prihlásila som sa do kurzu. Dula totiž musí splniť viaceré podmienky a kritériá, aby túto prácu mohla robiť.“
Blízkosť matky
O tehotenstve, pôrode i prvých dňoch dieťatka by sa podľa V. Beňadikovej dalo hovoriť veľmi veľa. Zvlášť počas tohto týždňa, ktorý je Týždňom rešpektu k pôrodu.
„Chcela by som upozorniť v tejto súvislosti aspoň na jeden aspekt, ktorý ma zaujal pri príprave na úlohu duly. Stalo sa totiž bežnou praxou, že po pôrode sa dieťatko od mamy vezme, aby si oddýchla. Nemalo by sa to však robiť. Človek je cicavec, rovnako ako napríklad mačka. Všimnite si, ako si ona vo svojej blízkosti necháva mačiatka. Matka má po pôrode zvýšenú teplotu. Nie je to preto, že má za sebou namáhavý pôrod. Vyžaruje viac tepla, aby ohriala svoje dieťa. Videla som na vlastné oči, ako si matka nechala dieťa priložené po pôrode na svojej hrudi. Ona i jej potomok boli neuveriteľne spokojní, dieťatko si samo inštinktívne našlo prsnú bradavku. Aj toto by mala byť úloha nás dúl. Pokiaľ môžeme byť pri matke, doprajme jej, aby bola hneď po pôrode so svojím dieťatkom. Keby sa niečo udialo, alebo by matka niečo potrebovala, sme jej k dispozícii.“
Otec pri pôrode, to je už dnes bežná záležitosť. Zdá sa však, že čoraz častejšie budú matkám pri zrode nového života oporou aj duly.