História orientálneho taneca, aj keď je v súčasnom období v Európe módnym hitom, je zrejme stará ako ľudstvo. Jeho začiatky sa pripisujú mužom, ale aj ženy na vyjadrenie svojich emócií potrebovali pohyb, či už pri práci, zábave, alebo len-tak pre radosť. Sú rôzne skúsenosti, ktoré sa odovzdávajú medzi generáciami. Tanec je len jeden z nich, využíval sa ako pomoc pri rodení detí, menštruačných bolestiach, pri slávnostiach, ktoré sprevádzali život. Spojenie tanca s hudbou a slávnostným oblečením má už aj estetický zážitok a svoju tajomnosť zvyšuje používaním doplnkov, ako sú závoje, sviečky, tamburíny, činelky. Pre tancujúceho sú liečivé už aj samotné pohyby, ktoré nútia ruky, hlavu, a nohy „roztancovať“ celé telo do rôznych smerov a strán. Orientálna hudba núti k improvizácii, ale lektorka, pravidelné cvičenie a trénovanie mozgu podľa predpísanej choreografie je tiež zaujímavé. Zapálený kolektív pre spoločný výsledok, orientálne kostýmy sú v dnešnom uponáhľanom svete balzamom na dušu, vykročenie zo všedných starostí a nabitie novou energiou.
Viem, o čom píšem, sú to aj moje vlastné skúsenosti, tancujem v kolektíve už päť rokov a to som s orientálnym tancom začala po päťdesiatke. Na začiatku si moje telo myslelo, že som sa zbláznila, lebo jednotlivé pohyby a správne cvičenie je odlišné od našich koordinovaných pohybov. Ženy žijúce v orientálnych krajinách, majú mnohé pohyby už geneticky dané: pohyby hlavou, panvou, rúk, izolácia tela. Ja som však musela začať od základu rozcvičovať svoje svalstvo a naučené pohyby meniť na zdanlivo „nekoordinované“.
Námaha však priniesla svoje výsledky. Je to radosť z využívania skrytých telesných aktivít, prúdenie energie cez nepoužívané, zablokované kanály, uvoľnenie mozgu a skvelý oddych, poupratovanie myšlienok. Je veľmi dôležité nezaťažovať svoju myseľ udalosťami a zážitkami, ktoré sú už za nami, radšej nechať priestor pre novú energiu. Zlepšením psychiky podskočí aj naše fyzické telo, výrazne sa obnoví pohyblivosť kĺbov, držanie tela, spevnie brušného svalstva... Úplne súhlasím s myšlienkou, ktorú vyslovila Martha Graham: „Tanec je skrytým jazykom duše. Je to barometer, ktorý ukazuje stav duševného počasia všetkým, čo vedia čítať.“
Autor: JOLANA TENCEROVÁ