Pečené, varené, kaša, hranolčeky, placky... Zemiaky môžu byť spracované na rôzne spôsoby. V školských jedálňach sa ako príloha k iným jedlám podávajú tri až štyri razy do týždňa. „Sú jednoznačne prílohou číslo jeden u nás,“ hovorí vedúca školskej jedálne v Chrenovci-Brusne Vlasta Beránková a pokračuje: „Dôležité však je pripraviť ich tak, aby sa deťom nezunovali. Preto ich podávame vo viacerých podobách.“
Podstatné pre ich úpravu je aj ročné obdobie. „V zimných a jarných mesiacoch, keď už nie sú zemiaky najčerstvejšie, pridávame do kaše napríklad maslo alebo opraženú cibuľku. Varené zas ochucujeme petržlenovou vňaťou. Pokiaľ sú zemiačiky ešte nové majú peknú farbu, neočernejú a dajú sa z nich pripraviť výborné zemiakové placky so slaninkou a syrom. Výborne sa pracuje aj so zemiakovým cestom. Môžeme z neho urobiť aj chutné sladké knedle s jahodami, jogurtom či známe šúľance s makom alebo orechmi.“
Podľa skúsenej vedúcej jedálne nemajú radi nielen deti, ale ani dospelí, „keď sa im napríklad obyčajná zemiaková kaša podáva ako ´nášup´ na vojne rovno v okienku a pred ich očami sa zaleje šťavou a mäsom pokrájaným na kocky. Oveľa radšej si dajú opekané zemiačiky posypané rascou, pokrájané na hranolčeky, prizdobené petržlenovou vňaťou a kečupom.“
Zemiaky obsahujú dôležité živiny potrebné pre človeka. Telu dodávajú napríklad železo alebo vitamín B1. Dôležitou zložkou je však vitamín C, potrebný pri látkovej výmene v tele. „Zemiaky nepatria k potravinám s vysokým obsahom céčka. Pri správnej príprave sa z nich stratí omnoho menej tohto vitamínu ako pri zelenine. Najšetrnejšou a najzdravšou úpravou zemiakov je ich varenie v šupke a pare. K značným stratám vitamínov dochádza pri krájaní na malé kúsky a pri strúhaní. Výborným zdrojom céčka sú predovšetkým nové zemiaky. No celkovo je táto okopanina dôležitá vo výžive,“ dodala vedúca školskej jedálne V. Beránková.