Pred rokom 1989 sa zemiaky v okrese Prievidza pestovali na takmer tisíc hektároch pôdy. Časť z úrody bola dokonca využívaná na priemyselné spracovanie v škrobárňach. Po Nežnej revolúcii sa situácia zmenila. „Nastala liberalizácia trhu, do života vstúpili nové ekonomické pravidlá,“ hovorí predseda Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory v Prievidzi Jozef Fabián a pokračuje: „Plôch, na ktorých sa zemiaky pestovali, bolo stále menej. Pokles trval až takmer do konca deväťdesiatych rokov. Pestovatelia v tom čase zvažovali, či sa im opláca zemiaky sadiť. Do úvahy museli brať hlavne ekonomickú situáciu, cenové turbulencie a aj dovoz lacnejších zemiakov zo zahraničia.“
Po roku 2000 sa situácia stabilizovala. Viaceré agropodniky investovali do nákupu novej poľnohospodárskej techniky. Postupne sa vyprofilovalo zopár pestovateľov zemiakov, ktorí sa tejto komodite venujú doteraz. Najväčším pestovateľom je Agrodan Koš s približne šesťdesiatimi hektármi. Ďalej je to Agroepek Nitrianske Rudno, či Agrospol Diviaky nad Nitricou. Nielen títo, ale aj ďalší pestovatelia zemiakov z nášho regiónu majú svojich stálych odberateľov, v mnohých prípadoch sú to napríklad jedálne. „Celkovo boli v okrese Prievidza v roku 2006 pestované zemiaky na ploche 244 hektárov, vlani to bolo 207. Na týchto číslach by sa mala situácia stabilizovať aj pre ďalšie obdobie,“ prognózuje J. Fabian. O všetkom však rozhoduje trh. Pokiaľ sa v niektorom roku objaví kvôli slabšej úrode na trhu menej zemiakov, v nasledujúcom roku ich viacerí nasadia. Z jedného hektára dnes pestovateľ môže získať aj 20 ton zemiakov, v prípade zavlažovania aj tridsať. V deväťdesiatych rokoch to bolo len 12 až 13 ton. Zvýšenie úrody je dôsledkom kvalitnejšej techniky a ošetrovania úrody. Pestovatelia zemiakov sa tiež roky sťažovali na zlodejov úrody. Veď práve zemiaky sú spolu s kukuricou najčastejšie kradnuté plodiny. V Agrodane Koš tento problém vyriešili už dávnejšie, keď polia strážia, dokonca aj s pomocou strážnej služby.
Naši poľnohospodári neraz reptajú na dovoz lacnejších zemiakov z iných krajín, napríklad aj zo susedného Poľska. Spotrebiteľov to však teší, pretože obchodníci potom aj zemiaky z domácich zdrojov musia ponúkať lacnejšie.
Jozef Fabián tvrdí, že rôzne upravené zemiaky z jedálnička Slovákov len tak ľahko nezmiznú. „Aj keď niektorí priaznivci zdravej výživy na nich hľadajú zápory. Je to vďaka ich komercionalizácii. Mnohí totiž zemiaky poznajú len ako hranolčeky alebo čipsy. To sú nezdravé jedlá, keďže v nich je množstvo tukov a soli. Treba na obranu zemiaka zdôrazniť, že je zásobárňou vitamínu C, takže pre zdravie človeka je prospešný. Samozrejme, ak je uvarený, nie vysmažený na tuku.“
Kedysi boli zemiaky označované ako „druhý chlieb“. Tento výraz sa veľmi rýchlo môže oprášiť, pretože obilia je vo svete kvôli neúrode stále nedostatok. Zemiaky by ho pokojne mohli nahradiť.
