Aj keď je dnes stresu viac ako v minulosti, podľa psychológa Andreja Benkoviča je podstatnejšie to, že „ľudia sú menej pripravení zvládnuť ho.“ Je to dôsledok množstva povinností a vysokých nárokov, ktoré sú na nich kladené. Jednou z hlavných príčin stresu je aj nedostatok aktívneho oddychu. Kedysi napríklad deti relaxovali na ihriskách, dnes sedia pri počítači. Ľudia si však negatívne účinky stresu zrejme začali viac uvedomovať, pretože „v súčasnosti sa nanovo budujú podmienky pre aktívny relax – oddychové zóny či ihriská.“
Podľa slov psychológa je však ťažiskom zvládnutia stresu práve osobnosť jednotlivca. Človek musí byť na stres pripravený vnútorne. Nie vždy totiž viac stresu zapríčiňuje jeho zlé zvládnutie, niektorí sa nevedia vysporiadať ani s minimálnym stresom. „Okrem toho ľudia majú tendenciu zameriavať sa na vonkajšie činitele a menej hovoriť o svojich problémoch,“ doplnil A. Benkovič.
So stresom už bojujú aj deti. Podľa psychológa majú veľa povinností a „v súčasnosti je trend budovať encyklopedických vzdelancov namiesto toho, aby sme na život pripravovali praktic-
kých ľudí. Hlavnú príčinu stresu u detí však treba hľadať v nesprávnom plánovaní voľného času zo strany rodičov.“
Stresu sa dá podľa odborníkov účinne predchádzať napríklad telesným pohybom, ale takým, ktorý nám robí radosť a nie je pre nás nevyhnutným zlom, relaxáciou, vykonávaním príjemných a obľúbených aktivít, kontrolou myslenia, ktoré by nemalo byť pesimistické, ani príliš optimistické, ale zdravo racionálne a optimálnou komunikáciou. Podľa Andreja Benkoviča sa však na stres netreba pozerať ako na niečo úplne zlé: „Stres má aj pozitívne účinky, stimuluje a motivuje človeka k podávaniu lepších výkonov. V primeranej miere patrí k nášmu životu.“ Dlhodobý a intenzívny stres však môže byť nebezpečný, má negatívne účinky na organizmus a môže vyvolať psychosomatické problémy. „Ovplyvňuje emócie, prežívanie, vzťahy s okolím a pôsobí negatívne na funkcie fyzických štruktúr,“ dodal A. Benkovič
Autor: JAR
