Do redakcie sme minulý týždeň dostali list od synovca Mikuláša Mišíka, ktorý žije v Bratislave a na spomínanej slávnosti sa zúčastniť nemohol.
Emanuel Chylo vo svojom liste píše: „Nie je veľa miest, v ktorých by si občania spomínali na svojich rodákov, čo iba nepatrnú časť svojho života prežili v rodnom meste, ale predsa mu zostali verní. Mikuláš Mišík, brat mojej mamičky, iba deväť rokov svojho detstva prežil v Prievidzi. Na sklonku života sa mu splnilo jeho celoživotné prianie, aby posledné roky svojho života prežil v rodnom meste. I napriek tejto skutočnosti zostal stále verný Prievidzi, čoho dôkazom je množstvo historických štúdií, ktoré o tomto meste vytvoril. Preto vďaka patrí všetkým, ktorí sa pričinili o to, aby si rodné mesto spomenulo na tohto vynikajúceho kňaza, historika a publicistu pri príležitosti stého výročia jeho narodenia“
Podľa Emanuela Chylu je Certifikát vernosti mestu Prievidza dôkazom, že Mikuláš Mišík zostal rodnému mestu naozaj verný po celý svoj život. „Je tiež chvályhodné, že podobné uznanie sa dostalo ešte za života a nie až po smrti, i mladším Prievidžanom, ktorí sa pričinili o zviditeľnenie mesta. S mnohými som prežil svoju mladosť v Prievidzi a mám na to pekné spomienky.“
Na záver listu Emanuel Chylo želá Klubu Bôbarov i jeho predsedovi Bohumilovi Vaňovi „veľa síl a úspechov pri rozvíjaní aktivít v našej krásnej Prievidzi. Zaiste to ocení keď nie súčasná, tak určite budúca generácia. Sám sa cítim Prievidžanom, hoci väčšinu svojho života som prežil mimo mojej milovanej Prievidze. Teším sa z každého jej úspechu.“
