S dynamickým rozvojom mesta Prievidza vznikla v päťdesiatych rokoch minulého storočia naliehavá otázka – postaviť na novom sídlisku školu. Začalo sa s jej výstavbou a po dvoch rokoch, v septembri 1957 sa po prvýkrát otvorili jej brány. „Z kroník, sú žriedlom nášho poznania o histórii školy, sme sa dozvedeli, že niesla názov II. Jedenásťročná stredná škola. Chodilo do nej 1300 žiakov, o ich vzdelávanie sa staral 45-členný pedagogický zbor pod vedením riaditeľa Štefana Burana.
V ďalšom roku boli zriadené odborné učebne – chemická, fyzikálna, sprístupnila sa telocvičňa, školský pozemok, atletická dráha, ihriská na volejbal, basketbalové a tenisové ihrisko,“ spomína Jaroslava Takáčová, riaditeľka jubilujúcej základnej školy.
Vďaka už spomínaným kronikám vie presne povedať, že v priestoroch školy boli v roku 1960 dve školy – stredná všeobecno-vzdelávacia a základná deväťročná škola, kedy otvorili školské dielne, pristaví sa v roku 1968, kedy bola zriadená III. základná deväťročná škola. Dve školy pod jednou strechou, to nebol práve najideálnejší stav. Zmenil sa až v roku 1974, kedy v budove sídli len škola, jubilantka.
„Počet detí však stále rástol, učební bolo málo, školstvo zápasilo s dvojzmennosťou, musel sa tento stav riešiť. V roku 1980 bol odovzdaný do užívania pavilón v mestskom parku, o dva roky neskôr bola v týchto priestoroch sprístupnená školská jedáleň a tak sa vyriešili problémy so stravovaním žiakov. Od roku 1985 sa v našej škole nachádzajú triedy s rozšíreným vyučovaním cudzích jazykov,“ končí návraty do minulosti J. Takáčová.
V súčasnosti školu navštevuje 588 žiakov, učia sa v 26 triedach, výchovno-vzdelávací proces zabezpečuje 39 pedagógov. Všetky priestory školy, aj keď už majú päťdesiat rokov, sú vkusne vyzdobené. Platí to aj o triedach, odborných a počítačových učebniach s interaktívnou tabuľou. Žiaci od prvého ročníka nazerajú do tajov anglického, nemeckého a francúzskeho jazyka. Zdokonaliť v nich sa môžu priamo v krajine, ktorej reči sa učia. Pravidelne škola organizuje výmenné pobyty žiakov v nemeckom Ibbenbürene, vo francúzskom Saint Fulgent – oblasť Vendée.
O kvalite výchovno-vzdelávacieho procesu svedčia aj umiestnenia detí v krajských olympiádach z rôznych predmetov, vlani napríklad v celoslovenskom kole olympiády vo francúzskom jazyku získala Romana Mihalusová piate a Lenka Kožová šieste miesto. Žiaci z I. ZŠ na Ul. Sama Chalupku v Prievidzi však nechýbajú ani na literárnych, recitačných, pírodovedných, hudobných, výtvarných a športových súťažiach.
Riaditeľka školy Jaroslava Takáčová po krátkom zamyslení prezrádza: „Pred 23 rokmi som ako učiteľka so zvláštnymi pocitmi vstupovala opäť do priestorov tejto školy. Stretla som tu ešte mnohých mojich bývalých učiteľov. Obavy sa veľmi rýchlo rozplynuli, lebo ma prijali ako svoju. Po šiestich rokoch si ma zvolili za riaditeľku. A tak, ak ja poviem, že toto je moja škola, nemyslím to majetnícky. Moja škola je moja srdcová záležitosť.“ A Čo jej praje k päťdesiatinám? Usilovných žiakov, múdrych a tvorivých učiteľov, pozornosť mesta a hojnosť peňazí, aby mala na nové šaty a bohatú výbavu. "Čas sa nedá zastaviť pre nikoho, ani pre našu školu. Jej bránu už prekročilo veľa žiakov a učiteľov. Verím, že to tak zostane mnoho rokov.
