BELGICKO – folklórom týchto sviatkov je procesia „čiernych kajúcnikov“, ktorá má pripomínať pochovanie Ježiša Krista a ďalších zvykov, ako sú „hony na vajcia“. Spočívajú v ukrývaní čokoládových vajíčok v záhra-dách, v ktorých sa ich potom deti usilujú nájsť. Po flámsky si pekné veľkonočné sviatky želajú: „Gelukkige Pasen!“
ČESKÁ REPUBLIKA – prastarou tradíciou je hodovanie a ručne vyrobené korbáčiky z vŕbového prútia, ktorými chlapci a muži šibú dievčatá a ženy a zároveň odriekajú koledy. Dievčatá na Veľkú noc majú byť vyšibané preto, aby boli zdravé a zachovali si plodnosť. Šibači sú obdarovávaní maľovanými vajíčkami, symbolom vďaky a odpustenia. „Veselé Velikonoce!“
DÁNSKO – vládne tu jedna špecifická tradícia, posielanie prekáračkových listov. Píšu ich deti, sú anonymné, ale zároveň podpísané takým počtom bodiek, ktoré zodpovedajú počtu hlások v mene odosielateľa. Adresát má uhádnuť, kto mu prekáračku poslal. Do listov sa vkladajú snežienky. V pivovaroch varia špeciálne veľkonočné pivo. „Glćdelig Pĺske!“
ESTÓNSKO – v tejto krajine sa Veľká noc oslavuje predovšetkým jarnými prázdninami. Deti ich volajú sviatkami vajíčok. Tie sú obvykle zafarbené šupinami z cibule, vyzdobené niťami, brezovými lístkami a púčikmi kvetov. Domy sú skrášlené vŕbovými vetvičkami - bahniatkami, králikmi a kuriatkami. „Häid Ülestőüsmispuhi!“
FÍNSKO – na Veľkú noc môžete na fínskom vidieku stretnúť malé postavičky so zafúľanými tvárami a šálmi zaviazanými okolo hláv. Idú žobrať, nesú násady metiel, kanvice na kávu a zväzky vŕbových výhonkov. Dievčatá i chlapci sú preoblečení za čarodejnice. Idú od dverí k dverám, odriekajú koledy a za odmenu dostávajú sladkosti a peniaze. „Pääsiäinen!“
FRANCÚZSKO – legenda hovorí, že zvony, ktoré sa vo Veľký piatok vracajú do Ríma, potom nadobudnú vajíčka, aby ich vo Veľkonočnú nedeľu pri spiatočnej ceste porozhadzovali po záhradách. Deťom nezostáva nič iné, iba ich pohľadať. Veľkonočný pondelok je iba dňom pracovného pokoja, nemá žiadny iný náboženský význam. „Joyeuses Pâques!“
ÍRSKO – v tejto krajine je Veľká noc obdobím pôstu a modlitieb. Tradičným jedlom je pórová polievka a pečené jahňacie mäso. Na Veľkonočnú nedeľu sa tancuje v uliciach, tanečníci súťažia o koláče, alebo kotúľajú vajíčka s bambusovým kolíkom alebo lyžičkou. Po trávniku alebo z kopca do cieľového bodu a čo najrýchlejšie. „Cáisc Shona Daoibh!“
TALIANSKO – za najväčšiu veľkonočnú lahôdku sa považuje pečená jahňacina, špecialitou sú praclíky. Ich skrútený tvar má predstavovať založenie rúk pri modlitbách. Taliani vraj stáli pri zrode čokoládových veľkonočných vajíčok. „Buona Pasqua!“
CYPRUS – tradičným jedlom na Veľký piatok je kyslá šošovicová polievka. Počas veľkonočných sviatkov je zvykom obedovať v blízkosti kostolov. Preto si každá rodina prinesie jedlo a pitie, predovšetkým víno a zasadne za dlhé drevené stoly, zhlobené práve na túto príležitosť. Po dobrom jedle prídu na rad rôzne hry a tance. „Kalo Pascha!“
LITVA – Veľká noc patrí k najvýznamnejším sviatkom v roku. Obľúbeným symbolom je babka, ktorá jazdí na svojom veľkonočnom kočiari, ťahajú ho zajačiky a rozvážajú vajíčka po celej krajine. Deti, ktoré celý rok poslúchali, dostanú vyfarbené vajíčka, tie, ktoré neposlúchali, nenamaľované. „Linksmu Velyku!“
LOTYŠSKO – veľkonočné vajíčka tu používajú predo-všetkým na hry. Podstatou jednej z nich je rozbíjanie vajíčok. Súťažia dvojice mladých ľudí, komu súper rozbil ako prvému jeho vajíčko, prehral. Tradičným pokrmom je kulich alebo sladký šafranový chlieb. „Priecigas Lieldienas!“
LUXEMBURSKO – sviatky jari to nie je iba Veľkonočná nedeľa a Veľkonočný pondelok. Je to predovšetkým trh, na ktorom amatérski hrnčiari predvá-
dzajú svoje umenie. Najčastejšou ukážkou sú keramické píšťalky v tvare vtáčika. Okrem toho sú na trhu aj stánky s dobrotami. „Fro´n Ouschteren!“
MAĎARSKO – Veľkonočný pondelok je v tejto krajine hlavne dňom pohostinnosti. Všetci si navzájom želajú pekné sviat-
ky, potom sa hostia rôznymi zákuskami, koláčmi, šunkou a neodmysliteľnou pálenkou. Ľudovým zvykom je aj tzv. pochôdzka, keď sa farmári vo Veľkonočnú nedeľu vydávajú na polia, aby opakovali každoročný symbolický rituál jarnej sejby. „Boldog Husveti Ünnepeket!“
MALTA – veľkonočné sviatky patria na ostrove k najdôležitejším v roku. Začínajú Veľkým piatkom, kedy sa v mestách konajú procesie so sochami, znázorňujúcimi krížovú cestu Ježiša Krista. Na Veľkonočnú nedeľu sa konajú bohoslužby, v domácnostiach pečú „figola“ – chrumkavé sladké perníkové pečivo. „It-Milied It-Taijeb!“
NEMECKO – jednou z tradícií je veľkonočný oheň. Na vyhlia-
dnutom mieste sa zhromaždia vianočné stromčeky a na začiatku Veľkej noci ich podpália. Symbolizuje to pálenie posledných zvyškov zimy. V niektorých mestečkách sa konajú pašiové hry, rozprávajúce o utrpení, ukrižovaní a smrti Ježiša Krista. „Frohe Ostern!“
HOLANDSKO – na Veľkonočnú nedeľu pripravujú špeciálny pokrm paasbrood, sladký
chlieb s hrozienkami a ríbezľami. Veľkonočný pondelok je dňom, kedy sa hrajú hry s vajíčkami, ktoré sú poschovávané okolo domov a v záhradách. „Gelukkiege Pasen!“
POĽSKO – veľkonočným symbolom je tu tzv. požehnaný košík. Gazdinky pripravia košíky, do nich vložia kraslice, chlieb, koláč, soľ, korenie a biele klobásky. S touto nošou sa vyberú do kostola a nechávajú si ju požehnať. Všetko, čo je v košíku, má svoj význam. „Wesolych swiat!“
PORTUGALSKO – na Veľký piatok zapaľujú obrovské hranice, ľudia upaľujú slamených panákov, chystajú veľkonočné omelety, plnia ich najčastejšie slaninou. Na Veľkonočnú nedeľu najčastejšie konzumujú kozliatka, jahniatka, alebo pra-
siatka. Široká je škála sladkostí, od briošiek, po koláče, čokoládové vajíčka a mandle. „Boa Pascoa!“
RAKÚSKO – deti i dospelí sa hrajú s vajíčkami. Aj tu sa snažia súperi jeden druhému vajíčka rozbiť. Tradičný je aj festival, pečú sa praclíky v tvare venčekov, najtypickejšou farbou vajíčok na Zelený štvrtok je zelená. „Frohe Ostern!“
GRÉCKO – sviatky jari, to sú v prvom rade vidiecke hostiny. Grilované jahňacie, vajíčka, chlieb, šaláty a koláče. Všetko je prestreté na dlhých stoloch a k dispozícii každému, kto má chuť. Na Veľkonočnú nedeľu nosia ľudia so sebou kraslice a keď stretnú známych, tak si s nimi ťuknú a povedia: Kristus vstal z mŕtvych. „Kalo Pascha!“
SLOVINSKO – k typickým jedlám patria šunka, chren,
chlieb a špeciálny druh orechového závinu, ktorý sa volá potica. Samozrejme aj veľkonočné vajíčka. Dievčatá ich často dávajú chlapcom ako symbol lásky a zaľúbenia. Roľníci pre šťastie rozmiestňujú vajíčka okolo príbytkov, niektorí lepia škrupiny na strop, aby sa šváby nenasťahovali do ich obydlí. „Vesele velikonočne praznike.“
ŠPANIELSKO – nikto si tu nenechá ujsť veľkonočné oslavy, trvajúce týždeň, vždy vyvrcholia Veľkonočným pondelkom. Sviatočne oblečení ľudia vyrazia do ulíc, aby si pozreli predstavenia, ktoré sa dajú prirovnať stredovekým procesiám. Ich počet je úmerný počtu kostolov a veľkosti mesta. „Felices Pascuas!“
ŠVÉDSKO – obdobie sviatkov jari je poznamenané množstvom zvykov, žartov a povier. Treba však spomenúť veľkonočnú krajinu, ktorá sa podobá našim vianočným betlehemom a jasličkám. Vo Švédsku sú počas Veľkej noci v mnohých kostoloch, na veľkom stole je vytvorená scenéria zmŕtvychvstania s otvoreným hrobom, figúrkami apoštolov, anjela a niekedy aj Krista. „Glad Pĺsk!“
VEĽKÁ BRITÁNIA – s britskou kráľovskou rodinou je spojený aj jeden tradičný veľkonočný zvyk. Už v 12. storočí pred Veľkým piat-
kom obdarovávali anglickí panovníci chudobných. Zvyk sa zmenil v 15. storočí tak, že sa počet obdarovaných zhodoval s vekom panovníka. Mince špeciálne razené pre túto príležitosť teraz nedostávajú už iba chudobní, ale tiež siroty, vdovy a ľudia, ktorí sa aktívne venujú dobročinnosti. V tomto roku by teda mala 81-ročná kráľovná Alžbeta II. pri bohoslužbe na Zelený štvrtok obdarovať striebornou mincou 81 žien a mužov. „HappyEaster!“
Autor: Podľa www.euroinfo spracovala VIERA KLASOVITÁ
