Na otázku, prečo je pre kresťanov väčším sviatkom Veľká noc ako Vianoce, nie je podľa správcu farnosti v Kanianke Mareka Martinkoviča jednoduchá odpoveď. „Ak chce človek vysvetliť veľké pravdy, pomôže si príkladom. Spomenul som si v tejto súvislosti na známy ´chyták´ zo školský lavíc. Čo je ťažšie? Kilogram železa alebo kilogram peria? Hmotnosť je, samozrejme, rovnaká. No ak by sme si mali vybrať, čo si necháme hodiť z tretieho poschodia na hlavu, určite sa rozhodneme pre perie. Je tu zhoda v hmotnosti a predsa veľký rozdiel v dôsledkoch. Keby sme sa pýtali, ktorý sviatok je najkrajší, určite by vyhrali Vianoce. Sú láskyplné, pokojné, príjemné vďaka výzdobe, bohaté na želania a darčeky.“
A čo teda najväčší sviatok? Vianoce alebo Veľká noc? Kňaz M. Martinkovič zdôrazňuje, že jedno od druhého sa nedá oddeliť. Hovorí, že bez Vianoc by nebolo ani Veľkej noci. „No platí to aj obrátene. Veľká noc je totiž naplnením Vianoc, je ´dozretím´ ich ovocia, teda lásky. Aj Ježiš Kristus sa totiž musel najskôr narodiť a až potom prišlo to podstatné. Už prví kresťania dávali akcent práve na slávenie Ježišovho utrpenia, smrti a zmŕtvychvstania. Sviatky narodenia sa do liturgie dostali oveľa neskôr. Sila Veľkej noci je pre kresťanov v obrovskom Kristovom geste, teda vykupiteľskom skutku. Narodiť sa nie je umenie. Ale položiť život za svoje názory, obetovať sa pre dobro druhých, to už umenie je. Sám Ježiš zdôrazňuje, čo bolo tým ´naj´ kvôli čomu prijal ľudskú prirodzenosť. V súvislosti s úzkosťou pred svojím utrpením hovorí: ´Čo mám povedať? Otče, zachráň ma pred touto hodinou? Veď práve pre túto hodinu som prišiel na svet.´ Je teda jasné, prečo kresťania hovoria o najväčšom sviatku.“
Marek Martinkovič však pripomína: „Táto vedomosť by však bola jalová, ak by Ježišovo posolstvo neprenikalo náš život. Ak si totiž uvedomíme, že zomrel za nás, lebo nás miluje, to má skutočnú silu. V jeho smrti a zmŕtvychvstaní má zmysel naše pokánie.”
Autor: MAK
