S futbalom začínal v rodnom Sebedraží, neskôr si zahral v mládežníckom i seniorskom družstve v Prievidzi, v Hradci Králové, znova v Prievidzi a posledné tri roky pôsobil v jednom z najznámejších slovenských klubov - v Slovane Bratislava. Miroslavovi Poliačekovi sme položili niekoľko otázok.
Posledné roky ste boli súčasťou bratislavského Slovana. Ako sa spätne pozeráte na toto obdobie? Boli to pre vás úspešné roky?
- Určite áno, dosiahli sme so Slovanom niekoľko úspechov. S najslávnejším slovenským klubom sme najprv postúpili do najvyššej súťaže. V nej sme vlani skončili na peknom treťom mieste a zahral som si aj v pohárovej Európe. Aj keď Intertoto cup nie je až taký populárny ako Liga majstrov či pohár UEFA, je to pre mňa cenná skúsenosť. V tejto súťaži sme napokon vypadli nešťastne s Rapidom Viedeň.
V každom prípade môžem povedať, že na obdobie, ktoré som strávil v Slovane Bratislava, mám množstvo pekných spomienok, našiel som si veľa nových priateľov.
V Slovane vám skončila zmluva. Nemali už v bratislavskom klube záujem o vaše služby?
- Záujem bol, o novej zmluve sme aj rokovali. Nedohodli sme sa však na podmienkach. Okrem iného si ma chcel klub upísať na tri roky, ja som preferoval kratší kontrakt. Musím však povedať, že ma trochu lákalo zahraničie...
Údajne ste mali ponuky z niekoľkých krajín. Môžete byť v tomto smere konkrétnejší?
- Je to už minulosť, nechcem menovať konkrétne kluby. Len poviem, že boli v hre tímy z viacerých krajín. Najlákavejšie bolo pre mňa Poľsko, no tamojší klub dva dni pred mojím príchodom angažoval iného ľaváka a táto možnosť padla. Napokon sa celková situácia vyvŕbila tak, že som zostal na Slovensku.
Aj na Slovensku ste boli dosť žiadaným hráčom, o vaše služby prejavilo záujem viacero klubov...
- Áno, no funkcionárom Prievidze som sľúbil, že pokiaľ zostanem na Slovensku a nedostanem ponuku z nejakého top slovenského klubu, budem hrať na hornej Nitre a pomôžem HFK v jarných bojoch.
Čo pri vašom rozhodovaní najviac zavážilo v prospech Prievidze?
- Rozhodlo to, že Prievidza je pre mňa domácim tímom a srdcovou záležitosťou. Predsa len odohral som tu ako mládežník a senior niekoľko úspešných sezón, na ktoré rád spomínam! Taktiež vo veľkej miere zavážilo to, že sme sa dohodli len na polročnom kontrakte, momentálne som sa nechcel upísať na dlhšiu dobu.
Ako sa cítite znovu ako hráč Prievidze?
- Veľmi dobre. Väčšinu prievidzských hráčov poznám už viacero rokov, navyše ani noví futbalisti HFK nie sú pre mňa neznámymi hráčmi. Veď napríklad Otočku, Urgelu či Čakajíka poznám zo svojho pôsobenia v Slovane Bratislava.
Nedá sa nám nespýtať na jednu vec. Neberiete návrat z úspešného corgoňligového klubu do prvoligovej Prievidze ako krok späť vo vašej futbalovej kariére?
- Nie. Veľa ľudí si to síce myslí, ale ja to tak neberiem. Aj prvá liga má svoje kvality, jar bude určite veľmi náročná, bude v nej o čo bojovať. Navyše, ako som už spomínal, s Prievidzou som sa dohodol zatiaľ len na polročnej zmluve. V lete sa tak budem znovu rozhodovať o svojej ďalšej futbalovej budúcnosti.
Našli ste po návrate do Prievidze silnejší káder v HFK ako v ňom bol pred tromi rokmi, kedy ste prestúpili do Slovana?
- Ťažko sa to porovnáva, či je slabší, alebo silnejší. Môžem však povedať, že káder je momentálne mladší, menej skúsený, no sú v ňom viacerí talentovaní jednotlivci, ktorí sa môžu v budúcnosti na slovenskej scéne výraznejšie presadiť.
O prievidzský futbal je medzi fanúšikmi opäť veľký záujem. Na jednotlivé zápasy chodilo na jeseň aj viac ako tritisíc divákov. Zrejme sa tešíte na takúto atmosféru...
- To áno, každé mužstvo poteší, ak má dobrú fanúšikovskú základňu a diváci výdatne povzbudzujú hráčov počas jednotlivých súbojov. Ako divák som sa bol na jeseň pozrieť na zápas Prievidze s Interom a dobrá atmosféra na prievidzskom štadióne ma milo prekvapila. Teší ma, že po posledných úspešných sezónach HFK opäť ožil v Prievidzi záujem ľudí o futbal. Je radosť hrať pred zaplneným štadiónom.
Prvoradou ambíciou HFK v jarnej časti bude záchrana v I. lige. Bude náročné splniť tento cieľ?
- Boj o záchranu bude veľmi náročný. Ak sa nám však budú vyhýbať zranenia, verím, že sa určite zachránime. Po prípadnej sérii úspešných zápasov, vzhľadom na vyrovnanosť súťaže, môžeme aj výraznejšie poskočiť v tabuľke smerom nahor. Dôležitý však bude vstup do jarnej časti. Máme náročné rozlosovanie, začíname v Lučenci, potom doma hostíme najlepší tím prvej ligy Prešov a následne cestuje do St. Ľubovne, ktorá bude určite bojovať za celý východ. Ideálne by pre nás bolo, keby sme do súťaže vstúpili víťazstvom v Lučenci a potom podali doma s Prešovom kvalitný výkon...
V minulosti ste nastupovali na stretnutia ako útočník i záložník. Kde sa na ihrisku cítite najlepšie?
- Byť hrotovým hráčom mi veľmi nesedí, momentálne sa najlepšie cítim na poste záložníka, ktorý má v zápase ofenzívne úlohy.
Predminulý týždeň ste chýbali na viacerých tréningoch prievidzského tímu. Zranili ste sa v príprave, či vás „skolila“ choroba?
- Po zápase s Dolnom Ždaňou som mal horúčky, doktor mi predpísal antibiotiká a mal som týždenný tréningový výpadok. Minulý týždeň som sa už znovu zapojil do tréningového procesu.
