Z posudkov, ktoré pre prievidzský odštepný závod Lesov SR vypracováva Národné lesnícke centrum, vyplýva, že prostriedky, ktoré vynakladajú firmy na znižovanie emisného zaťaženia životného prostredia, prinášajú ovocie. Aj na poliach sa v súčasnosti používa menej chémie ako voľakedy. „Prejavuje sa to napríklad tým, že vidíme na poliach veľa dravcov, jedľa, ktorá chradla sa preberá k životu, spamätáva sa buk, ktorý bol celoplošne postihnutý nekrózou. Lesy nám už nehynú pred očami. Zdravotný stav porastov je na dobrej úrovni, pretože v okrese sú zmiešané prírodné lesy, v ktorých sa snažíme hospodáriť prírode blízkemu spôsobu. Teraz je na nás, aby sme túto úroveň udržali,“ hodnotí Jozef Spevár, riaditeľ prievidzského odštepného závodu štátneho podniku Lesy SR.
Kalamity nás neobišli
Extrémy počasia a negatíva s nimi úzko súvisiace, žiaľ, neobišli ani lesy nášho regiónu. Veterné víchrice zanechali po sebe stopu. Vlani prievidzský odštepný závod vyťažil 142 500 kubíkov drevenej hmoty, z nej bolo 53 139 kubíkov práve z oblastí, ktoré postihli kalamity. Predstavuje to 37-percentný podiel. „Kôrovce sa na kalamitnej ťažbe podieľali 12 800 kubíkmi, vietor 35 190 kubíkmi, sucho 2700 kubíkmi. Zo snehových polomov sme spracovali 1000 kubíkov dreva a z porastov napadnutých hubami 1300 kubíkov. Štatistika jednoznačne hovorí, že množstvo kalamitnej ťažby z roka na rok stúpa najmä vplyvom extrémnych výkyvov počasia. Napríklad odumieranie monokultúrnych porastov borovice čiernej, ktoré sledujeme v posledných rokoch, je tiež ovplyvnené extrémnymi výkyvmi počasia počas roku a v určitých časových periódach,“ konštatuje Jozef Spevár.
Vlani zaznamenali lesníci veľký počet veterných kalamít. Najviac ich bolo na pohorí Vtáčnik, kde spracovali asi štrnásťtisíc kubíkov dreva. Vietor však šarapatil aj v okolí Valaskej Belej, Nitrianskeho Rudna, ale aj v Bojniciach. „Drevo z kalamít sme spracovali v zákonnej lehote. V súčasnosti sa obávame kôrovcovej kalamity na smrekových porastoch. Na Orave, Kysuciach a Horehroní je premnožený kôrovec. Pokiaľ nenájde obživu v týchto lokalitách, preletí a môže napadnúť naše lesy. Preto investujeme predovšetkým do ochrany, najmä do feronómových lapačov,“ hovorí riaditeľ.
V tomto trende hodlajú pokračovať aj v tomto roku. Boj s kôrovcom bude ťažký, lesníci však veria, že sa im ho podarí zvládnuť.
