Práve sklárska výroba preslávila Gápel v širokom okolí. V osade bolo dostatok pracovných príležitostí, čo sa pozitívne odrazilo aj v počte obyvateľov. Zatiaľ, čo pri jej vzniku tu žilo asi 60 ľudí, počas najaktívnejšieho obdobia ich bolo až štyristo. V súčasnosti sa ich počet radikálne zmenšil, trvalý pobyt tu má len 33 "osadníkov", z nich tu však žije údajne len 25.
Odrezaní od sveta
Najskôr Gápel patril pod obec Zliechov a od roku 1960 spadá pod Valaskú Belú. Aj napriek tomu je osada od tejto obce vzdialená štrnásť kilometrov. Karol Švanda (77), ktorý je jedným z obyvateľov Gápla, tvrdí, že „sme úplne odrezaní od sveta. Nie je to však len dôsledok veľkej vzdialenosti, ale aj nezáujmu zo strany samosprávy.“
V osade majú takmer všetci obyvatelia nad šesťdesiat rokov a poriadne sťažený prístup k lekárovi či k obchodu vo Valaskej Belej. „Cez týždeň chodí z Gápla niekoľko spojov, no mnohé z nich sú nevyužité. Často sa stáva, že pri návrate z vyšetrenia musím ísť od zastávky do osady ešte sedem kilometrov pešo,“ vysvetlil K. Švanda a dodal: „Keď potrebujem navštíviť lekára v Prievidzi, nemám inú možnosť, len požiadať syna, ktorý žije v Žiline, aby ma zaviezol.“
S problémami sa stretávajú aj pri nákupoch, na ktoré majú len hodinu. Ak teda chcú stihnúť najbližší spiatočný spoj do osady. Dosť krátky čas na celotýždenný nákup a vybavenie potrebných vecí na úradoch či pošte. Možno by pomohlo, keby do Gápla premával nepravidelne jeden spoj podľa potrieb ľudí namiesto tých nevyužitých.
Nie je všetko čiernobiele
Karol Švanda priznáva, že stav v Gápli nemá na svedomí len samospráva, ale svoj podiel viny majú aj obyvatelia. „Stratili chuť o čokoľvek sa snažiť. Už naši predkovia zaváhali, keď sa nepokúšali vydobyť pre Gápel status obce,“ tvrdí K. Švanda. Čiže ostal akousi kolóniou, ktorá v podstate nikam nepatrí. V súčasnosti by však „osadníci“ privítali lepší kontakt s obcou. „Pravidelne sa na starostu Valaskej Belej obraciame s prosbou o stretnutie, radi by sme sa s ním porozprávali. Naše snahy sa však stretávajú s neúspechom. Je nás tu už síce len pár, no nezáujem zo strany kompetentných je ubíjajúci,“ zhodujú sa niektorí Gápelčania.
Starosta Valaskej Belej Jozef Mulinka oponuje: „Gápel navštevujem asi raz týždenne. Poznám starosti obyvateľov, pred časom sme sa im aj snažili s problémom prepravy pomôcť. Zabezpečili sme im vozidlo do obce, aby si mohli vybaviť, čo potrebujú. Sedemmiestne auto však premávalo poloprázdne, neskôr vozilo jedného či dvoch občanov. To si však skutočne nemôžeme dovoliť. Keby sa dohodli a vzniesli konkrétne požiadavky, kedy by transport potrebovali, sme ochotní im opäť vyjsť v ústrety.“
Likvidujú históriu kameň po kameni
Kedysi vychýrená sklárska lokalita sa pôsobením zubu času zmenila na ruinové pole. Po starých domoch, v ktorých kedysi žili sklári, ostali už len rozvaliny. Miesto, ktoré by mohlo pritiahnuť množstvo turistov, je zanedbané a zdevastované. Spomienky osadníkov sa pomaly strácajú v zrúcaninách, ktoré už vôbec nepripomínajú zašlú slávu Gápla.
Starosta však vysvetlil, že „pozemky, na ktorých stoja schátrané budovy, nepatria obci, ale súkromným vlastníkom. Práve v ich kompetencii je preto riešiť súčasný stav, no mnohí na to nemajú prostriedky. My udeľujeme potrebné povolenia, ale nemôžeme predsa úpravy súkromných pozemkov platiť z obecnej kasy.“
Komplikovaná situácia zapríčiňuje chátranie osady. Tam, kde by sa návštevníkom dala demonštrovať zaujímavá a vzácna história, vyrastajú moderné chaty. Práve preto z Gápla zrejme o niekoľko rokov ostane len chatová oblasť pre oddychu chtivých mešťanov. Je to rozhodne obrovská škoda, pretože okolie Valaskej Belej a Gápla má nielen bohatú sklársku a remeselnícku históriu, ale je obklopené krásnou prírodou, čo by sa dalo dobre využiť. Snaha niekoľkých dôchodcov však, bohužiaľ, nestačí.
