Hostia si už v prvom polčase vybudovali výrazný náskok, no Prievidžania nezložili zbrane a pokúsili sa o zvrat. V záverečnej časti však Pezinok udržal svoje vedenie.
Potvrdili to aj slová Milana Černického, trénera Pezinka: „Bol to taký istý zápas ako minulý rok. Zbytočnými chybami a veľkou bojovnosťou domácich sme v záverečnej časti stratili vybudovaný náskok. Odohrávala sa tak záverečná dráma a pokojne sa mohlo stať, že by Prievidza strhla víťazstvo na svoju stranu.“
Pezinčania odohrali dva rozdielne polčasy, kým v prvom jasne dominovali, v druhom sa museli obávať o výsledok.
„Našťastie poľavenie z našej strany neprišlo v tretej časti, ale až vo štvrtej a zápas sme ešte dokázali „ukočírovať“ vo svoj prospech. Musíme si z tohto stretnutia vziať ponaučenie, pretože domáci mohli pokojne otočiť skóre. Stačilo premeniť jednu – dve trojky a Prievidžania povzbudzovaní fanúšikmi by zrejme dokonali zvrat. Napriek tomu, že sme mali zápas výborne rozbehnutý, mohol pre nás skončiť veľmi zle,“ vysvetľuje M. Černický.
Prievidzskí basketbalisti po sérii šiestich domácich víťazných zápasov prehrali už druhý súboj na vlastnej palubovke. V oboch prípadoch mali možné víťazstvo na dosah, no v záverečnej dráme neboli úspešní. Také prehry zvyknú veľmi mrzieť.
„Prvý polčas zápasu s Pezinkom bol z našej strany biedny, v druhom sme zlepšili obranu, nútili sme súpera robiť chyby a dostali sme sa k hosťom na dostrel. No sily, ktoré sa vynaložili na dotiahnutie náskoku, potom chýbali v závere,“ povedal po stretnutí Prievidze s Pezinkom prezident HBK Prievidza Maroš Pavlenda. Kde hľadať príčiny veľmi slabého prvého polčasu zo strany domáceho tímu?
„Bolo to spôsobené nekoncentrovanosťou a nekomunikáciou hráčov medzi sebou. Úlohy boli jasné, hráči vedeli, čo majú v jednotlivých situáciách robiť. Neplnili ich a tým vznikal priestor pre excelentných strelcov Pezinka, ktorí premieňali svoje príležitosti.“
Prievidzský rozohrávač Filip Pavlenda stretnutie zhodnotil slovami:„Ušiel nám prvý polčas. Nepremenili sme v ňom viacero trojkových pokusov, ktoré sú v našej hre veľmi dôležité, taktiež sme zle bránili. Za týchto okolností nemôžeme hrať vyrovnanú partiu s tímom Pezinka, ktorý má vo svojich radoch takých skúsených hráčov ako je Lukjanec a Mičuda. V druhej polovici súboja sme dali do hry srdce, viac sme na palubovke bojovali. Štorcel ako správny kapitán zavelil presnými strelami do útoku, čo nás vyhecovalo, no už nám nezostávalo veľa času na to, aby sme otočili skóre vo svoj prospech.“
Čo chýbalo v dramatickej koncovke k tomu, aby Prievidza dokonala zvrat v súboji?
„V samom závere stretnutia sme už dohrávali bez vyfaulovaných Puljka a Štorcela. Práve prievidzský kapitán Štorcel v kľúčových momentoch na palubovke veľmi chýbal. Bez neho nevieme hrať, tak ako by sme chceli a potrebovali. Je to bojovník na pohľadanie,“ vysvetľuje Filip Pavlenda.