Najviac ich ostalo v Trenčian-skom kraji, je ich však len päť. A dve z nich sa zriaďovateľ škôl v prírode, Trenčiansky samosprávny kraj (TSK), rozhodol zrušiť. Školy v prírode v Kľačne sa to zatiaľ netýka a bude fungovať ďalej. Podľa slov jej riaditeľa Gerharda Dziana ”je priemerná ročná vyťaženosť tohto zariadenia osemdesiat percent a zrušenia sa príliš nebojíme. Snažíme sa zo všetkých síl, aby sme si udržali status a stabilnú pozíciu.“ Ako tvrdí, „existenciu školy v prírode zatiaľ neohrozuje ani silnejúca konkurencia zo strany súkromníkov.“
V Kľačne sú teda spokojní, iný osud však stihol ich kolegov v Brezovej pod Bradlom a Belušských Slatinách. „Je to rozhodne škoda,“ tvrdí G. Dzian a dodáva: „Tieto kroky sa dotknú najviac detí, pre ktoré je škola v prírode jedinou možnosťou relaxu, keďže nie všetky môžu ísť s rodičmi každý rok na dovolenku.“ Takéto zariadenie v prírode umožňuje školákom spoznávať nové lokality, tráviť viac času na čerstvom vzduchu či aktívne si odpočinúť. Samotné deti majú pobyty v škole v prírode vcelku rady, pretože aj učebné osnovy sú mierne zmenené, majú menej hodín, učia sa aj vonku v prírodných triedach, veľa športujú a relaxujú.
Gerhard Dzian si myslí, že v nezáujme detí či rodičov by nebol hlavný problém: „Jednou z najväčších príčin rušenia škôl v prírode je to, že TSK spravuje stredné školy. Základné patria pod obce a mestá a prevažnú časť klientely tvoria práve deti do pätnásť rokov. Stredoškoláci využívajú tieto zariadenia len na branné a lyžiarske kurzy a ich percento z celkového počtu klientov je nízke. TSK teda nemá záujem o udržanie škôl v prírode. Zariadenia neslúžia stredoškolákom v takom rozsahu ako deťom zo základných škôl.“ Dôsledkom toho je, že v niektorých krajoch už nemajú žiadne školy v prírode, „čo je rozhodne veľká škoda, pretože deti tak prichádzajú o možnosť psychorelaxu, ktorý by si v nich mohli užiť,“ dopĺňa riaditeľ.
