Milan Barényi, aktuálny majster Slovenska v cyklokrose, týmto šampionátom ukončil aktuálnu cyklokrosovú sezónu. V strede uplynulého týždňa sme sa s ním porozprávali o majstrovstvách sveta, nádejách slovenského cyklokrosu i o skončenej sezóne.
Milan, ako sa s odstupom času pozeráte na 19. miesto, dosiahnuté na majstrovstvách sveta? Ako na úspech, či vás trošku mrzí, že ste vzhľadom na malé odstupy medzi pretekármi nedosiahli viac?
- Toto umiestnenie beriem ako druhý najväčší úspech vo svojej kariére. Strata na víťaza bola skutočne malá, vlastne sa len v závere pretekov natiahla čelná skupina. Keď som súťaž neskôr pozeral v televízii, trochu ma mrzelo, že som nemal lepší štart a hneď som sa nedostal bližšie za vedúcu skupinu. Takto mi trvalo päť okruhov, kým som sa na ňu dotiahol. Nanešťastie, práve vtedy sa v nej začalo poriadne pretekať. A ja som potreboval ešte jeden okruh, aby sa išlo „normálne“ tempo, aby som si oddýchol. Potom by som sa možno dokázal dostať aj niekde do okolia desiatej priečky a pokúsil sa v závere pretekov toto umiestnenie udržať.
Spomínali ste, že je to váš druhý najväčší úspech v kariére. Pripomeňte našim čitateľom ten najvýznamnejší.
- Pred dvomi rokmi som skončil na majstrovstvách sveta v cyklokrose v holandskom Zedame na 14. mieste, čo je dosiaľ najlepšie umiestnenie slovenského cyklokrosára v elitnej kategórii v ére samostatnosti Slovenska. V týchto pretekoch bola moja strata na víťaza síce trochu väčšia ako v Trevise, no to závisí aj od povrchu trate a okruhu. V Holandsku bola trať zľadovatená a profilovo náročnejšia.
Dvakrát ste už skončili na majstrovstvách sveta v druhej desiatke. Dočkáme sa toho, že sa prebojujete v najdôležitejších pretekoch sezóny do elitnej desiatky?
- Ťažko povedať, konkurencia je veľmi silná. Aj teraz v Trevise si možno až desať pretekárov brúsilo zuby na titul a chceli skončiť minimálne do tretieho miesta. Desiate miesto v mojom podaní by bol hviezdny výsledok. Všetko je však pri poctivom trénovaní a sebazaprení reálne. Mne chýba v porovnaní so svetovou špičkou väčšia špecializácia na cyklokros. U nás sa však športovec neuživí len ako cyklokrosár, na Slovensku ho nikto nezaplatí. Ak sa chcem živiť cyklistikou, musím jazdiť to, čo mi nakážu. Jazdím tak horskú cyklistiku, cestnú aj cyklokros. Pre nás Slovákov je veľkým hendipekom dlhé cestovanie. Napríklad na preteky svetového pohára cestujú Holanďania, Belgičania približne tristo kilometrov, my 1500 km. Cestujeme po nociach, prídeme potom unavení a aj to sa odzrkadľuje na našich výkonoch. Túto sezónu sme sa to už snažili eliminovať, zostali sme napríklad niekedy v zahraničí, keď sa išli preteky dva víkendy po sebe.
Vráťme sa ešte k majstrovstvám sveta. V elitnej kategórii triumfoval len 22-ročný Lars Boom. Bolo to pre vás prekvapenie?
- Nie. Potvrdil, že je v dobrej forme, veď vyhral posledné dva preteky svetového pohára pred majstrovstvami sveta. Napriek mladému veku je to pán pretekár a nielen v cyklokrose. Na majstrovstvách sveta v cestnej cyklistike vyhral časovku v kategórii do dvadsaťtri rokov, rok predtým vyhral v tejto vekovej kategórii aj titul svetového šampióna v cyklokrose.
Fanúšikov slovenského cyklokrosu v Trevise najviac potešil Žilinčan Peter Sagan, ktorý skončil v juniorskej kategórii strieborný. Potvrdil tak, že je to veľký talent slovenskej cyklistiky...
- Je to výborný športovec. Dobré výsledky má aj na ceste, bol už štvrtý na majstrovstvách sveta v Mexiku. V cyklokrose bol bronzový na majstrovstvách Európy a na svetových pohároch dokazoval, že má na to, aby patril na majstrovstvách sveta k najlepším. V Trevise mal aj na víťazstvo, škoda zaváhania v poslednom kole.
Zdá sa, že na Slovensku rastú výborní cyklokrosári. Veď pred dvomi rokmi bol strieborný na majstrovstvách sveta juniorov aj Trenčan Gavenda. Kto z nich podľa vás v budúcnosti viac zažiari na medzinárodnej scéne?
- Ťažko povedať. Môžu prísť iné záujmy a šport môže ísť bokom, ako to bolo u viacerých nadaných športovcov. V súčasnosti sú obaja veľkými talentmi slovenskej cyklistiky a excelentnými technikmi. Musia však naďalej makať a isto prídu ďalšie úspechy. Gavendovi, ktorý v Trevise štartoval v kategórii do 23 rokov, tentoraz „majstrák“ nevyšiel. No každý deň je iný, kvôli tomu ho nemožno odsudzovať. O jeho služby prejavil záujem najlepší cyklokrosový belgický tím Fidea a podľa mňa pôjde výkonnostne hore.
Po majstrovstvách sveta ste ukončili cyklokrosovú sezónu. Ako ju hodnotíte? Patrila k vašim vydarenejším?
- Áno, patrila, bola vcelku dobrá. Môžem povedať, že jedna z najúspešnejších v posledných rokoch. Podarilo sa mi dosiahnuť kvalitný výsledok na majstrovstvách sveta, stal som sa majstrom Slovenska. Na svetových pohároch som však mohol dosiahnuť aj viac. Z výsledkov na svetových pohároch si najviac cením 25. miesto z belgického Kalmthoutu, 33. priečku z českého Tábora a 34. miesto z belgického Koksijdu. V pretekov svetového pohára kategórie C2 som bol napríklad tretí v českom Kolíne a ôsmy vo švajčiarskom Wetzikone.
Tento rok je na programe športový vrchol – olympijské hry. I vy ste sa snažili ako horský cyklista prebojovať na toto podujatie. Máte ešte stále šancu kvalifikovať sa do Pekingu?
- Bohužiaľ, už je to nereálne. Uzatváralo sa to ku koncu minulého roka. Škoda, že som nemal väčšiu podporu od zväzu cyklistiky, ale aj od ďalších slovenských cyklistov, keďže účasť na olympiáde sa „vyjazďovala“ cez rebríček krajín. Napríklad ja som na pretekoch v Maďarsku vyhral, no ostatní Slováci sa nedokázali umiestniť do bodovaného 15. miesta... Na olympiádu sa tak dostali aj Maďari a Turci, ktorí ma nikdy na pretekoch neporazili. Problémom bolo aj to, že body pre účasť na olympiáde sa „vyjazďovali“ dva roky a ja som ich zbieral len minulý rok. Rok predtým mi klub určil ako prioritu cestnú cyklistiku. Na vybojovanie účasti mi nakoniec chýbalo možno 200 či 250 bodov, ktoré by som za ten rok získal aj sám...
Vraj ste si nedávno robili štatistiku, koľko pretekov ste dosiaľ absolvovali. Na akom čísle ste sa zastavili?
- Vo svojej kariére som celkovo absolvoval viac ako 500 pretekov v horskej cyklistike, cyklokrose a v cestnej cyklistike.
Koľko rokov si ešte trúfate športovať na vrcholovej úrovni?
- Cyklistika ma veľmi baví a pokiaľ bude o mňa záujem, určite sa jej nevzdám. Minimálne tri roky by som ešte chcel jazdiť. Napadla mi však aj myšlienka vydržať ešte štyri roky do ďalšej olympiády v roku 2012 a pokúsiť sa zabojovať o účasť na tomto športovom sviatku. Na druhej strane budem mať vtedy 38 rokov, bude to tak ťažké. Konkurencia stále napreduje...