Podnetný pobyt
Projekt financovala z prostriedkov Európskej únie organizácia, zastrešujúca umelcov pôsobiacich na ulici pod holým nebom. „Taký je doslovný preklad usporiadajúcej organizácie. Pobyt vo Francúzsku bol pre mňa veľmi podnetný. Prezentoval som sa trojhlasnými hornonitrianskymi gajdami. Podobné mal aj gajdoš zo Srbska, dokonca v tom istom ladení, tak sme mohli hrať spolu,“ spomína Juraj Dufek a pridáva jednu pikošku.
Nielen vo Francúzsku, ale aj neskôr v Škótsku musel na letiskách rozbaľovať batožinu. Na colníkov asi čudesne pôsobili na obrazovke bezpečnostného zariadenia „presvietené“ gajdy. Asi si mysleli, že prenáša zbraň. „Keď uvideli, že je to hudobný nástroj, stretol som sa s pochopením a úsmevmi,“ dodáva bojnický gajdoš, ktorý pred piatim rokmi získal za zreštaurovanie starých fragmentov gájd z Ráztočna cenu Instrumentum exellens.
Vyvrcholenie v Glasgowe
V tomto škótskom meste sa stretlo štyridsať muzikantov z celej Európy, hrajúcich prevažne na ľudové nástroje. Kým sa orchester La Banda Europa predstavil publiku, čakalo jeho členov, teda i Juraja Dufeka, dva a pol dňa tvrdých skúšok. „Počas tohto obdobia sme museli nacvičiť repertoár, pozostávajúci zo šiestich pomerne dlhých skladieb pre celý orchester a ďalšie pre menšie podskupiny. Bolo to náročné, nikdy som sa nezaoberal čítaním nôt, tam sme museli hrať z partitúry. Je to však pre mňa výzva, musím sa učiť, zdokonaľovať,“ hodnotí mladý Bojničan.
Nakoniec všetko dobre dopadlo. Publikum bolo kultivované, veľa ľudí sa muzikantom prihovorilo. „Naše, hornonitrianske gajdy boli stredobodom záujmu. Účastníci koncertu v Národnom gajdošskom centre v Glasgowe boli prekvapení, aké množstvo výrazových prostriedkov sa dá na tomto, v porovnaní so západnými typmi gájd, primitívnom nástroji dosiahnuť. Unesení boli aj fujarou, po prvýkrát počuli jej zvuk a nechápali, ako možno z takého obrovského kusa dreva vylúdiť prijemné, jemné a nežné tóny.“
Projekt pokračuje
Po Škótsku sa hudobníci predstavia v severnom Španielsku, Veľkej Británii, vo Francúzsku, plánujú vyraziť aj na Nový Zéland či do Kanady.
Juraj Dufek je hrdý, že je súčasťou tohto projektu. Nikdy ešte nehral v takom veľkom orchestri, teší ho, že reprezentoval vlastne všetkých slovenských gajdošov. Naše gajdy majú možno tisícročnú históriu (napriek úsiliu mnohých hudobných organológov nie je pôvod a vek gájd dosiaľ jednoznačne určený) a predsa sa v súčasnosti o hru na ne zaujíma čoraz viac mladých ľudí. A to je fajn, veď hudba, akákoľvek, spája, zbližuje a láme jazykové bariéry.