Tarify za elektrickú energiu sa od nového roka zmenili. Ohlasovaný nárast cien o necelé tri percentá je priemerná hodnota. Kým niektoré domácnosti platia rovnako, alebo dokonca menej ako minulý rok, iné zaznamenali aj 20-percentný nárast. Ide o tie domácnosti, ktoré využívajú elektrinu aj na vykurovanie.
Sme odkázaní na elektrinu
Príklad pani zo stredného Slovenska, čo býva v učiteľskom byte a kúri elektrinou, nie je výnimočný. „Elektrické kúrenie som zaviedla pred trinástimi rokmi na vlastné náklady,“ povedala. Podľa nej inú možnosť, ako kúriť elektrinou, nemá. Pohyblivá zložka nízkeho pásma v tarifnom pásme D37 jej zdražela z 1,61 na 2,56 koruny za kilowatthodinu.
Klient Západoslovenskej energetiky Pavel z Bziniec pod Javorinou povedal, že v čase, keď sa rozhodol pre elektrické kúrenie, to bolo aj pre ceny. V súčasnosti je závislý od elektrického kúrenia.
„Neviem, či sa im naozaj zdali tarify také charitatívne, že ich museli dvíhať, alebo chcú, aby ľudia prestali kúriť elektrinou,“ povedal. Smiešne podľa neho vyznieva bežná dvojtarifná sadzba, kde rozdiel medzi silnou a slabou prevádzkou je 60 halierov za kilowatthodinu. Doteraz to bolo takmer dve koruny. Rozdiel v cene sa tak stal taký minimálny, že je už pomaly jedno, či sa kúri v slabej, či silnej prevádzke.
Iné prepočty
Dôvod vysokého nárastu v jednej tarife je potrebné podľa hovorcu Západoslovenskej energetiky Jána Orlovského hľadať v minulosti. Vykurovanie elektrinou bolo zvýhodnenou cenou umelo podporované. Na to podľa neho doplácali odberatelia vyššími cenami v „nevykurovacích“ sadzbách. Podľa neho sa však o 15- až 20-percentnom náraste nedá hovoriť.
„Uvedomme si, že pri vykurovaní ide o dvojtarifné sadzby, zložené z dvoch zložiek ceny za odber v rôznych časových pásmach,“ povedal. Porovnanie nárastu ceny iba v jednej z dvoch cien nie je podľa neho presné. „Objektívny obraz poskytuje porovnanie celkovej priemernej ceny,“ povedal.
Ak si totiž porovnáme medziročný nárast len v nízkom časovom pásme D37 z 1,82 na 2,24 koruny za kilowatthodinu, tak zistíme, že cena vzrástla o 23 percent. No napríklad vysoké časové pásmo zlacnelo zo 4,46 na 3,92 koruny za kilowatthodinu, teda o 12 percent. Priemerný nárast je teda len 5,5 percenta. Odberateľov však prioritne zaujíma sadzba v nízkom časovom pásme, keďže v tom čase majú nastavené svoje hlavné odbery.
Podľa hovorkyne Stredoslovenskej energetiky Radoslavy Gbelskej je sadzba D37 druhá najlacnejšia vykurovacia sadzba. Úvaha, že elektrina zdražela tým, čo ňou kúria, aby dotovali zvyšok domácností s bežnou spotrebou, podľa nej nie je namieste.
„Naše ceny vo vykurovacích sadzbách sú nižšie ako ceny v bežných nevykurovacích sadzbách, čiže o nejakej dotácii zvyšku odberateľov nemožno hovoriť,“ povedala.
Elektrina sa neskladuje
Enel – Slovenské elektrárne sa podľa hovorcu Juraja Kopřivu podieľajú na koncovej cene pre domácnosti iba 44-percentným podielom a nárast ceny tu medziročne neprekročil 5 percent.
„Zvyšok ceny tvoria poplatky prenosovej sústave a trom energetickým distribučným spoločnostiam,“ povedal. Sadzby a tarify sú podľa hovorcu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Miroslava Luptáka výsledkom obchodnej politiky jednotlivých distribučných podnikov a regulačný úrad nemá dôvod do nich zasahovať. Úrad vydal stanovisko k problému už pred rokom.
Ako dôvod zdražovania uviedol, že pri dodávke elektriny na kúrenie „ide o najnákladnejší druh služby a ceny za jej poskytnutie nepokrývali s ňou súvisiace náklady. Ak by ceny za vykurovanie naďalej zostali nezmenené, znamenalo by to, že táto skupina odberateľov by bola dotovaná ostatnými skupinami“.
Elektrina má podľa hovorkyne ministerstva hospodárstva Dagmar Hlavatej jednu špecifickú vlastnosť – nie je skladovateľná. „V každom okamihu musí byť výroba elektriny v rovnováhe s jej spotrebou, a to sa prejavuje v cenách elektriny,“ povedala. Podľa nej najúčinnejším riešením ako znížiť náklady je znižovanie spotreby elektriny a energie v akejkoľvek forme. Mottom súčasnosti podľa ministerstva je: „Najlacnejšia je tá energia, ktorá sa nevyrobí a nespotrebuje.“
Autor: DUŠAN UHRIN
