„Stav mojej manželky je vážny, nerozpráva, takmer vôbec nechodí a v lekárskej správe má uvedené, že nie je schopná postarať sa sama o seba neustále potrebuje pomoc druhej osoby,“ vysvetlil Štefan Szeghy a dodal: „Aj tak jej však nebol priznaný invalidný dôchodok a pravidelne sa musí hlásiť na úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie.“
Súdia sa
Podľa neho je to dôsledok nespravodlivosti úradov, ktoré aj napriek tomu, že Anna je invalidná, nepriznali jej ani po roku od druhej mozgovej príhody invalidný dôchodok. Rodina tak údajne žije len z opatrovateľského príspevku, ktorý predstavuje 6800 korún a so svojím problémom sa obrátili na súd. Š. Szeghy vysvetlil: „Z tých peňazí sa nedá vyžiť. Aj napriek tomu, že som založil rodinné šperky za 50-tisíc, už štvrtý mesiac nemám zaplatený nájom. Peniaze sa rýchlo míňajú, každý mesiac kupujem drahé lieky a ani jedlo nie je zadarmo. Zaplatím vždy aspoň plyn a elektriku, aby nás neodpojili od dodávok. Aj keď sme sa s riešením našej situácie obrátili na Krajský súd v Trenčíne, zatiaľ sa prípad nepohol dopredu.“
Uchádzačka o zamestnanie
Anna ledva behá, ale aj tak ju manžel pravidelne vozí na úrad práce. Aj keď nechápe, kde by sa mohla vzhľadom na jej stav zamestnať. „Veď je to smiešne,“ pohoršuje sa. „Nie je schopná sa sama ani obliecť, doma prejde pár krokov, aj to sa musí pridŕžať a na prechádzky ju vozím vo vozíku. Kde by mohla pracovať?“ nechápe Štefan. Podľa neho sa nachádzajú vo veľmi zlej situácii, často sa musel rozhodovať, či zaplatia nájomné alebo budú jesť. Voľba bola jasná...
Žena svoj zdravotný stav znáša veľmi ťažko, spočiatku často plakala, veľmi sa hanbila, dokonca odmietala prijať aj vlastnú rodinu. Jej manžel sa obáva, aby ju nepostihla ďalšia príhoda, ktorá by v jeho neprítomnosti mohla byť poslednou. Annin údel je krutý, obaja sa hnevajú na úrady, že im nedokážu alebo nechcú pomôcť. Legislatívny systém je však komplikovaný a preto sa vynára otázka, kde je chyba a na koho strane sa nachádza pravda.
Kto za to môže?
Základný problém, ktorý trápi Szeghyovcov je, prečo Anna nepoberá invalidný dôchodok. Podľa riaditeľky odboru komunikácie s verejnosťou z ústredia Sociálnej poisťovne v Bratislave Lýdie Výbornej „žiadateľka nesplnila podmienku potrebnej doby poistenia, v období desať rokov pred vznikom invalidity totiž podľa zákona nezískala aspoň päť rokov dôchodkového poistenia. Na základe odvolania bola v roku 2002 uznaná za čiastočne invalidnú, ale nárok na čiastočný invalidný dôchodok jej z rovnakých príčin neprináležal. Jediná možnosť, ako by A. Szeghyovej mohol byť invalidný dôchodok priznaný, je, že by dodatočne doložila ďalšie obdobie dôchodkového poistenia, ktoré odvádzala ešte predtým, ako ochrnula. Podmienkou je, aby jej to vyšlo aspoň päť rokov z daného 10–ročného obdobia. „V opačnom prípade môže po dosiahnutí dôchodkového veku požiadať o starobný dôchodok v zmysle zákona o sociálnom poistení,“ vysvetlila L. Výborná.
Okrem toho je udivujúce, že ochrnutý človek chodí ako žiadateľ o zamestnanie neustále na úrad práce. Hovorkyňa ÚPSVaR Prievidza Mariana Žáčiková vysvetlila, že „úrad rešpektuje dobrovoľnosť každého občana, ktorý si hľadá prácu. Znamená to, že do evidencie uchádzačov o zamestnanie je každý zaradený na základe jeho dobrovoľnej žiadosti. „V takom prípade vznikajú každému uchádzačovi o zamestnanie povinnosti vyplývajúce zo zákona, ktoré musí plniť. Ide napríklad o aktívne hľadanie si práce a periodicita návštev úradu,“ doplnila M. Žáčiková. Tieto povinnosti platia pre všetkých uchádzačov, teda aj pre zdravotne postihnutých občanov, ktorí si myslia, že aj napriek svojmu stavu môžu pracovať. Tí, ktorí sú presvedčení, že vzhľadom na svoj zdravotný stav nie sú schopní vykonávať žiadne povolanie a sú zaradení v evidencii uchádzačov, majú právo podať žiadosť o vyradenie. Tento návrh je ÚPSVaR povinný rešpektovať a na základe písomnej žiadosti občana z evidencie vyradiť. M. Žáčiková odporúča občanom, ktorí si myslia, že ich príjmy nestačia na pokrytie základných životných potrieb, aby navštívili úrad práce, kde im budú poskytnuté konzultácie, na základe ktorých odborníci posúdia daný stav. Ak občanom vznikne nárok na dávku v sociálnej núdzi, môžu o ňu požiadať a bude im priznaná.
Prípad Szeghyovcov určite nie je ojedinelý. Mnohí sa cítia ukrivdení úradníckou politikou, pravda sa však často nachádza kdesi uprostred. Aj keď je to kruté, zákony sú nekompromisné. Buď sa im prispôsobíme, alebo nám ostanú len oči pre plač...