Prvé nezrovnalosti sa často objavujú už pri nahlasovaní adresy, kde je potrebný zásah zdravotníkov. Samotný pacient, či jeho príbuzní neraz v strese nadiktujú zlú či nepresnú adresu. „V takom prípade musíme už priamo v sanitke upresňovať miesto zásahu,“ hovorí vedúci oddelenia dopravy Nemocnice s poliklinikou v Bojniciach Peter Čičmanec. Upresnil, že „spolujazdec, sanitár alebo lekár, hľadajú nahlásené miesto v mapách, ktoré mame k dispozícii. Prípadne ešte konzultujeme nahlásenú adresu s operačným strediskom.“
Dispečing, kde zazvoní telefón, keď potrebuje človek pomoc, zaznie v Trenčíne. „Tunajší pracovníci nepoznajú napríklad náš región tak dobre, ako ho už poznali naši dispečeri, ktorých sme mali pri telefónoch kedysi v Prievidzi. Aj to občas skomplikuje situáciu,“ upresnil P. Čičmanec. Horšie je, že niektoré obce ešte nemajú pomenované ulice, ľudia ich volajú len podľa zaužívaných názvov. Tie však zdravotníkom vôbec nepomôžu. Radšej ich treba nasmerovať k istým dominantným bodom v dedine, ako je napríklad kostol, obecný úrad, či krčma. Najideálnejšie však podľa P. Čičmanca je, „keď príbuzní pacienta vyjdú von z domu a čakajú na ulici, prípadne v noci v dome rozsvietia. To všetko nám významne pomáha. Bolo by dobré, keby nám samotné samosprávy aktualizovali svoje mapy a poskytli nám ich.“
Väčšina vodičov našich sanitiek našťastie pracuje v rýchlej zdravotnej službe už dlhšie, a tak región dobre poznajú. Upozorňujú však, že je zlé, ak napríklad obytné domy a paneláky v meste sú po zateplení či iných rekonštrukciách dlhšie bez čísiel. Na dedinách sú zas čísla neraz poprehadzované, keď napríklad v rade starších domov pribudne nový. Problematické sú v tomto smere napríklad Malinová, či Opatovce nad Nitrou. „Je preto dobré, keď s nami ľudia čo najviac spolupracujú. Veď ide o zdravie a životy,“ dodal P. Čičmanec.
Autor: MAK