Po víťazstvách nad Francúzskom 9:6, nad Ukrajinou 23:5 a prehre s Nemeckom 11:15 obsadili v kvalifikačnej skupine druhé miesto, ktoré znamenalo postup na júnové majstrovstvá Európy v španielskej Malage. O kvalifikácii, no i iných zaujímavých témach sme sa porozprávali s 27-ročným slovenským reprezentantom Michalom Gogolom, ktorý je zároveň brankárom NCHZ Nováky.
Po kvalifikácii zrejme vládla spokojnosť. Zvládli ste náročný postupový cieľ a na európskom šampionáte budete štartovať už po šiesty raz za sebou...
- To áno. Našou jednoznačnou ambíciou bolo postúpiť na majstrovstvá Európy. Vedeli sme, že kľúčovým zápasom k úspechu bude hneď prvý súboj s Francúzmi. V prípade, že ho zvládneme a porazíme podľa predpokladov aj jasného outsidera skupiny Ukrajinu, postup máme vo vrecku. Sme radi, že sa to podarilo. Ani tretí súper – Nemecko nebolo pre nás neporaziteľnou prekážkou, veď na posledných veľkých podujatiach sme ho zdolávali. Tentoraz sme naň nestačili. Mali sme veľmi zlý vstup do zápasu, prehrávali sme už 3:11, no potom sme dokázali skorigovať výsledok na rozdiel štyroch gólov. No čo je podstatné, postúpili sme na šampionát!
V kľúčovom zápase s Francúzskom ste vraj nebojovali len proti domácim hráčom. Súpermi vám boli aj rozhodcovia...
- Francúzsko má silnú diplomaciu a chcelo si zrejme postup zabezpečiť všetkými dostupnými spôsobmi. Proti nám tak boli aj rozhodcovia zo Slovinska a Čiernej Hory, ktorí nás hneď od úvodu často vylučovali. Francúzi sa v úvode chytili, viedli 3:0, no my sme sa nenechali zlomiť. Všetci sme vedeli o čo hráme, dali sme do zápasu srdce, odviedli v bazéne maximum a výsledok sa dostavil. Rýchlo sme otočili zápas na 5:3 v náš prospech a vedenie sme si už udržiavali až do záverečných minút.
Na definitívu postupu ste si však museli počkať až do posledného stretnutia kvalifikácie medzi Nemcami a Francúzmi. Situácia bola dosť zamotaná. Za predpokladu, že by Francúzi vyhrali o tri alebo štyri góly, Slováci by na šampionát necestovali. Nemali ste obavy, že to dopadne pre slovenskú reprezentáciu neslávne?
- Ani nie, Nemci boli favoritom tohto zápasu. I keď pre choroby a zranenia nastúpili nekompletní, prekvapenie na účet favorita som si nepripúšťal. Úvod stretnutia som dokonca sledoval priamo v hľadisku. I keď Nemci prehrávali 0:3, bol som pokojný, veril som im. Veď mali o čo hrať, v prípade, že by prehrali o viac ako päť gólov, boli by z hry o šampionát vonku práve oni. Vývoj zápasu rýchlo otočili vo svoj prospech a bolo badať, že hrajú na tretinu plynu, na udržanie postupového výsledku. Po konečnej remíze 9:9, tak mohli oslavovať, podobne ako naša repezentácia, postup na európsky šampionát v španielskej Malage.
U predchádzajúceho trénera slovenskej reprezentácie Vidumanského ste nepatrili zrovna k obľúbeným hráčom. Aký máte vzťah s novým trénerom reprezentácie Ante Nakičom?
- Veľmi dobrý, môžem povedať, že si rozumieme. Verí v moje schopnosti, čo je pre hráča veľmi dôležité. Nejdem potom do bazéna s nepríjemným pocitom, že ma tréner hneď po prvej chybe, ktorú mimochodom urobí v zápase snáď každý hráč, posadí na lavičku. Nebude po mne hneď vykrikovať, nebude všetko rozoberať v novinách a zbytočne vytvárať napätú atmosféru v mužstve. Osobne som rád, že je trénerom Nakič. Jeho angažovanie bola dobrá voľba, je to veľký profesionál s dlhoročnými skúsenosťami. V porovnaní s viacerými slovenskými trénermi má modernejšie tréningy, systém prípravy i poňatie samotnej hry.
Slovensko nedávno dostalo ďalšiu šancu zabojovať o postup na olympijské hry do Pekingu. Európsku kvalifikáciu síce v Bratislave nezvládlo, no ako náhradník sa „dostalo“ na následnú svetovú kvalifikáciu na OH do rumunskej Aradei, ktorá sa bude hrať v prvej polovici marca. Ako vnímate tento fakt?
- Ako ďalšiu šancu. Účasť na olympiáde je pre každého športovca veľkou poctou. A podľa mňa nie je nereálne, aby sme v Pekingu štartovali. Musíme však všetci urobiť maximum pre to, aby sa to podarilo. Neviem síce aký bude v Rumunsku presný kľúč k postupu na olympiádu, no s určitosťou môžem povedať, že v postupovej štvorke môžeme byť. Nad tímami ako Rusko, Nemecko, Rumunsko, ktoré budú rovnako bojovať o postupové miestenky, môžeme v prípade, že budeme mať svoj deň, vyhrať.
Prejdime aj na domácu súťaž, v sobotu vstúpite do extraligy zápasom v Košiciach. Aká je nálada v tíme chemikov pred štartom najvyššej domácej súťaže?
- Nálada je dobrá. Na štart extraligy sa pripravujeme pod vedením Sergeja Charina. Ten má k dispozícii trochu iné mužstvo ako po minulé roky. Je tvorené najmä domácimi hráčmi, doplnenými o Andreja Janíčka z Bratislavy a Jozefa Valacha z Topoľčian.
Aká je reálna sila tímu? Môže podľa vás bojovať aj o titul?
- Na titul je jasný favorit a tým je Hornets Košice. Boj o druhé miesto je reálnejší. Bude to však náročné, na medaily si brúsia zuby aj hráči Topoľčian, Slávie UK Bratislava a ŠKP Košice. Naším prvoradým cieľom je dostať sa do najlepšej štvorky a potom sa pokúsiť zabojovať o medailu. Dôležité bude, ako mladí hráči zvládnu zápasy po taktickej stránke. Aj kedy sme však nakoniec skončili tretí či štvrtí, ale videli by sme, že sa mladí hráči zlepšujú, bude to podľa môjho názoru pre klub úspech. Momentálne treba dať dôraz na mladých. Veď poslední z nováckeho klubu, ktorí sa uchytili v seniorskej reprezentácii boli Alexander Grman, Juraj Zaťovič a ja, potom už nikto. Treba určite pridať v práci s mládežou, to by malo byť pre klub prioritou.
