Tento nápad je ojedinelý, na Slovensku ešte oficiálne miesto posledného odpočinku domácich miláčikov nie je. „Rozhodla som sa veľmi spontánne. Pred rokom mi umrel psík a nemala som ho kam umiestniť. V okolitých krajinách sú cintoríny pre zvieratá bežnou vecou, nachádzajú sa napríklad v Čechách, Poľsku či v Rakúsku,“ vysvetlila M. Granecová. Jej cieľom je poskytnúť službu ľuďom, ktorým je ľúto odhodiť svojich miláčikov po smrti do kafilérie, nie každý má totiž k dispozícii vlastnú záhradu. Aj keď areál s rozlohou 400 metrov štvorcových ešte cintorín nepripomína, majiteľka má už štyroch záujemcov, ktorí si dopredu rezervovali miesto. Podľa slov M. Granecovej „si bol jeden z nich vybrať konkrétny kútik, v ktorom si želá mať zvieratko pochované.“ Kapacita cintorína závisí od veľkosti zvierat, zmestí sa sem od 80 do 160 hrobov.
Mária Granecová sa teší, že sa roztopil sneh. „Konečne môžem začať s úpravami. Cestu k pozemku vysypem štrkom, vo vnútri postavím altánok, v ktorom sa budú konať obrady, vybudujem lavičky, chodníky a schody. Terén je totiž nerovnomerný, ale plánujem ho zanechať kvôli estetickému dojmu,“ objasnila svoje plány majiteľka. Práce majú byť ukončené už na jar. Bola by rada, keby si klienti na hroby umiestňovali jednoduché kamene, ale ak si budú priať niečo honosnejšie, bude ich rozhodnutie rešpektovať. Cena za pohreb by podľa nej nemala presiahnuť sumu päťtisíc korún a poplatky za hrob budú len symbolické.
Reakcie obyvateľov Šútoviec sú rozličné. „Niektorí sa obávajú neporiadku, myslia si, že zvieratá budeme len tak hádzať za plot. Iným sa nepáči umiestnenie cintorína, ktorý je len pár metrov od toho obecného. Ja si však nemyslím, že je to nevhodné, pred 150 rokmi sa predsa ľudia nechávali pochovať aj so svojimi domácimi miláčikmi. Bolo to úplne prirodzené. A pokiaľ je pre niekoho zvieratko členom rodiny, prečo by nemohlo byť pochované dôstojne,“ odhodlane tvrdí M. Granecová. Stretáva sa však väčšinou s pozitívnymi reakciami. „Raz mi volal akýsi pán, ktorý mi do telefónu vulgárne nadával za to, čo robím. Jeho správanie ma sklamalo, ale teší ma, že je viac ľudí, ktorí mi držia palce a súhlasia so mnou,“ dodáva.
Aj keď bol prvý naplánovaný pohreb zrušený, pretože si to majitelia 13-ročného psíka rozmysleli, Mária Granecová sa nezáujmu neobáva. Ľudia sa na cintorín stále viac vypytujú a ona dúfa, že aj tí, ktorí tejto myšlienke nie sú naklonení, ju budú akceptovať.
