Veď viacero kvalitných celkov zostalo pred bránami finálového turnaja. O konečnom umiestnení i zápasoch na finálovom turnaji slovenského pohára sme sa porozprávali s 34-ročným skúseným basketbalistom MBK Handlová Ľudovítom Smačkom.
Ako vnímaš konečné štvrté miesto? Ako neúspech, či solídny výsledok handlovského tímu?
- Ako neúspech. Predsa len, slovenský pohár nie je taký atraktívny ako v iných krajinách a tak za úspech by som považoval len víťazstvo v tejto súťaži. Pretože v budúcnosti si už nik nespomenie, na druhého, tretieho či štvrtého, v pamäti zostane len víťaz. Štvrté miesto nás veľmi mrzí, lebo sme mali na viac. V semifinále s Pezinkom sme boli väčšinu zápasu lepším celkom a chýbalo veľmi málo, aby sme si vybojovali finálovú účasť. Snáď len kus šťastia...
Semifinále ste mali skutočne dobre rozohrané, no záver ste nezvládli. Čo sa stalo?
- Záver zápasu poznačil fakt, že sme dohrávali bez kľúčových podkošových hráčov, navyše sa zranil Bratič. No i tak sme mohli dotiahnuť zápas do víťazného konca. Boli sme takmer celý čas vo vedení. Prvýkrát sme prehrávali 90 sekúnd pred koncom. V samom závere riadneho hracieho času som za vyrovnaného stavu hádzal trojku z polovice ihriska a veľa nechýbalo, aby lopta skončila v koši. V predĺžení získali Pezinčania štyrmi premenenými trestnými hodmi rýchlo vedenie na svoju stranu a tesný náskok si už udržali do skončenia súboja.
Veľkú rolu pri víťazstve Pezinka zohral nestarnúci Lukjanec. Nahádzal vám málo vídaných 37 bodov...
- Lukjanec je hráč, ktorý sa ťažko bráni. No veľkú rolu zohralo aj domáce prostredie. Fanúšikovia vyburcovali Pezinok a „dotlačili“ ho k víťazstvu.
V zápase o konečné tretie miesto ste boli miernym favoritom, no Komárnu ste podľahli. Podpísalo sa pod neúspech sklamanie z nešťastnej prehry s Pezinkom?
- Určite áno, najmä preto, že sme si všetci uvedomovali, že sme mali na finále, no zbabrali sme to a súboj o prvenstvo nám ušiel doslova medzi prstami. V zápase o tretie miesto sa ťažšie hľadá motivácia. Tento súboj nie je taký atraktívny, navyše sa hral pred takmer prázdnym hľadiskom. Stretnutie sme určite nezvládli po psychickej stránke.
Koncom uplynulého roka si vynechal viacero extraligových súbojov pre zranenie chrbta. Už je to v poriadku, či stále pociťuješ na palubovke bolesti?
- Už je to našťastie v poriadku. Chrbát som si zranil ešte v zápase v Lučenci. Mal som posunutú platničku a na druhý deň po stretnutí som nemohol ani poriadne chodiť, bol som celý vykrútený. Štyri týždne som vôbec netrénoval s mužstvom, až následne som sa zapojil do tréningového procesu. Prvý zápas, v ktorom som odohral po zranení viac minút, bolo decembrové derby s Prievidzou.
Rok 2007 je za nami, máme tu rok 2008. Čo by si doň zaželal handlovskému basketbalu?
- Aby sa nám začalo viac dariť a aby sme fanúšikov tešili častejšie víťazstvami. Máme v poslednej dobe veľa smoly, poprehrávali sme po spackaných záveroch viacero dobre rozohraných súbojov. Samozrejme, najväčšie želania či túžby sú späté s vyvrcholením extraligových bojov. V play-off nechceme chýbať ani tento rok! Prvoradým cieľom je zabezpečiť si čo najlepšiu východiskovú pozíciu pred štartom vyraďovacích bojov. Dúfam, že sa v nich následne ukážeme v plnej sile a dokážeme svoje kvality.
