Súťaž v stavaní domino kameňov má vo svete dlhoročnú tradíciu. Tento rok sa konala v Holandsku už deviatykrát. Slovensko tam zastupovali štyri dievčatá, medzi nimi aj dvadsaťtriročná Prievidžanka Barbora Vaňová. S nápadom zúčastniť sa na Domino day 2007 prišla jej mamina, ktorá ju aj prihlásila. Barbora sa teda vybrala do Bratislavy na konkurz, ktorý vôbec nebol jednoduchý. Pozostával z psycho-diagnostických testov, skúšky z angličtiny a praktického testu, všetko v anglickom jazyku, ktorý bol jednotiacim prvkom celého podujatia. Po jeho úspešnom zvládnutí odcestovala do Holandska, kde sa stretol kompletný, 82-členný medzinárodný tím, ktorý tvorili mladí ľudia zo šiestich krajín sveta.
Po tom, ako dostali úvodnú inštruktáž, nasledovalo osemtýždňové stavanie domina. Na prvý pohľad možno jednoduchá hra, v skutočnosti obdobie plné driny a sústredenia sa. Práca si vyžadovala okrem pevnej ruky aj železné nervy. Keď súťažiaci počas tejto doby nevydržali byť dokonalo sústredení, stávali sa aj nehody a kamene im popadali. Domino padá rýchlosťou jeden meter za sekundu, pričom pri jednoduchej línii je na jednom metri šesťdesiat kameňov. Ak domino padá smerom od stavajúceho, on to nemá šancu zastaviť. Boli tam však rôzne poistky, nestalo sa teda, že by niekomu spadol celý projekt. Keď sa niečo nevydarilo, zavládlo skla– manie, ale oveľa viac času prevládala dobrá nálada, smiech a zábava. Barbora si v Holandsku našla veľa nových kamarátov, s ktorými je dodnes v kontakte.
Témou tohtoročného podujatia bola myšlienka „spadnúť do života“, ktorá predstavovala obdobie od narodenia až po smrť. Osemdesiatdva mladých ľudí pracovalo na štyridsiatich projektoch, z ktorých každý bol iný a špecifický. Niektoré sa rozprestierali len na podlahe, mnohé však boli skomplikované rôznymi mechanizmami. Postavili rekordný počet domino kameňov, bolo ich až štyri a pol milióna. Cieľom však bol čo najväčší počet spadnutých kameňov. Súťažiaci sa snažili prekonať minuloročný rekord, kedy ich spadlo takmer štyri milióny osemdesiattisíc, to sa im ale nepodarilo. Bolo to vôbec po prvýkrát, čo nebol rekord prekonaný. „Počas záverečného večera som mala zmiešané pocity,“ vysvetlila Barbora. Tešila sa aj pochybovala, bála, ale si aj verila. Zúčastnila sa poslednej výzvy, kedy mala priamo pred kamerami stavať kocky na pohybujúcom sa mechanizme. Stačilo skutočne málo. Len pár kameňov a domino nezačalo padať.
Ako všetci, aj Barbora bola spočiatku z neúspechu smutná. Išlo však len o hru a jednoducho sa to nepodarilo... Úspechom však bolo už len postaviť také množstvo domino kameňov. Bola to úžasná skúsenosť, mohla si vyskúšať prácu vo veľkom tíme a svoju účasť rozhodne neľutuje. Či by sa však ešte dala na niečo podobné nahovoriť, s istotou nevie. Po chvíľke uvažovania vysvetlila: „Keď má človek nejaký pekný zážitok a má šancu si ho zopakovať, druhýkrát to už väčšinou nie je ono. Chcem si preto zachovať tie pekné spomienky. Ale neviem ani, čo bude o mesiac, možno si to teda ešte rozmyslím a prihlásim sa aj na ďalší Domino day.“
