„V poslednom období som nesúťažil, keďže som musel podstúpiť operáciu kolena. Počas tréningu, pri behu z Kanianky do Bojníc mi ruplo v kolene a vedel som, že je zle. Ukázalo sa, že ide o rozthnutý meniskus a nasledovala už moja druhá operácia kolena. Dopa-
dla, našťastie, dobre. Už dva a pol mesiaca trénujem a až po trištvrteročnej pauze som sa vrátil do súťažného kolotoča, “ vysvetľuje dôvod svojej absencie na bežeckých súťažiach 43-ročný Miloš Laurinec.
Doktor už kanianskemu športovcovi neodporúčal venovať sa behu, no u Laurinca zvíťazila láska k športu.
„Skutočne si neviem predstaviť, že by som vôbec nešportoval, či nebehával. Veď ak som zdravý, mesačne pravidelne nabehám približne 300 kilometrov. Som veľmi rád, že som sa mohol vrátiť na súťažnú scénu,“ hovorí M. Laurinec.
Jeho prvým behom po návrate bola Machulinská dvadsiat-
ka. Absolvoval v rámci nej beh na šesť kilometrov, na ktorom obsadil tretiu priečku.
„Prevažne behávam polmaratóny a maratóny, no teraz som si na začiatok vybral kratšiu trať. S tretím miestom som veľmi spokojný, na druhú priečku mi chýbalo len sedem sekúnd. Postupne však chcem absolvovať aj dlhšie behy a v marci sa veľmi teším na maratón v Ríme, kde by som mal štartovať spolu s predsedom AK Baník Prievidza Ondrejom Hanzlíkom, ktorého si ako bežca a kamaráta veľmi vážim. Rád by som absolvoval aj viac atraktívnych behov v zahraničí, no všetko je podmienené dostatkom financií,“ približuje svoje plány 43-ročný Kaniančan.
