Priestory charity sme navštívili minulý štvrtok, keď sa ortuť teplomera pohybovala okolo nuly. Na teplé jedlo, predovšetkým však polievku, prišlo niekoľko ľudí bez domova, či s nedostatkom financií. „Prichádza ich už oveľa viac ako pred pár týždňami. Zozimilo sa, preto sa chcú teplým jedlom trochu zahriať,“ hovorí kuchárka Štefánia Čertíková. Za misku teplej polievky s chlebom či rožkom zaplatia bezdomovci len korunu. Keď chcú aj hlavné jedlo, musia priplatiť ešte desať korún. Podľa Š. Čertíkovej si väčšina z nich pár korún aj na hlavné jedlo vždy nájde. „Najradšej majú, samozrejme, rezne, no tie nemôžeme mať každý deň. Snažíme sa striedať mäso s bezmäsitými jedlami. Aby sme ušetrili, sledujeme všetky akcie v obchodoch a supermarketoch, kde je čo lacnejšie. No a výraznou mierou nám pomáhajú niektoré firmy alebo aj ľudia.“
Napriek takejto pomoci Charita sv. Vincenta v Prievidzi musí svoju činnosť ukončiť. Nemá totiž dosť peňazí. „Charitu som prevzal v septembri. Zdalo sa, že je všetko v poriadku, no keď som sa bližšie oboznámil s ekonomickými podkladmi, zistil som, že nám v rozpočte chýbajú peniaze. S tými, ktoré máme do konca roka nevystačíme. Potrebovali by sme asi stotisíc,“ hovorí riaditeľ Charity sv. Vincenta v Prievidzi Peter Slamka a dodáva: „Zostali nám už len dve možnosti. Prvá z nich, teda zohnať prostriedky, je už nereálna. Na to sa malo myslieť už na jar či v lete. Zostala nám druhá alternatíva. Našu neziskovú organizáciu zrušiť a dlh ďalej nenavyšovať.“ Jej obnovenie v budúcnosti je neisté. Prevádzku charity by musel zabezpečovať len jeden človek, čo by určite nezvládal. Navyše by musel nové prostriedky neustále zháňať. Bežné príjmy, podpora z mesta, z biskupského úradu, či zo zbierok v kostoloch, by určite nestačili.
Bezdomovci tak už tento rok prídu o tradičné Vianoce v priestoroch charity. Čakala ich tam totiž vždy štedrovečerná večera i balíčky s jedlom a ovocím na sviatočné dni. „Bude to veľmi zlé, keď charitu zrušia. Kam sa pôjdeme najesť? Nemáme nič a už nebudeme mať ani tú trochu jedla,“ povzdychol si jeden z prievidzských bezdomovcov. Na polievku pravidelne chodí aj takmer 60-ročný Jozef z Prievidze. „Mám strechu nad hlavou, no mizernú penziu, z ktorej mi málo zostáva na stravu. Charita bola pre mňa steblom, ktorého som sa mohol chytiť.“ Aj tridsaťročná Marcela, žijúca s mužom na ubytovni, sa stravuje v charite, kde neraz pomôže s tým, čo treba. „Bude mi to chýbať. Keď bolo najhoršie, v charite sme vždy našli pomoc. Čo bude teraz, nevieme.“
Bezdomovci sa mohli v charite nielen najesť, ale využívať aj toalety, osprchovať sa, či zaobstarať si šatstvo, ktoré tam stále ľudia prinášajú.
